Fantastický objav z konca júla sa ukazuje ako planý poplach. Kórejskí vedci v danom čase tvrdili, že objavili supravodič fungujúci pri štandardných podmienkach – teda pri izbovej teplote a atmosférickom tlaku. Ako ale informuje TechCrunch, séria nových publikácií z rôznych laboratórií po celom svete ukázala, že sa žiaden revolučný objav nekoná.

O problémoch so supravodičom LK-99 sme varovali krátko po zverejnení predpublikačných štúdií v samostatnom článku. Experti totiž už vtedy bili na poplach a žiadali ľudí, aby si zachovali veľkú dávku skepticizmu.

„Myslím, že bude najlepšie počkať a zistiť, či tento materiál a výsledky obsiahnuté v správe reprodukuje aj iná skupina na svete,“ povedal v danom čase pre Physics World Nigel Hussey, výskumník v oblasti supravodivosti na Bristolskej univerzite vo Veľkej Británii. „Ak áno, potom by to samozrejme bol senzačný objav. Zatiaľ je to však len senzácia.“

Objav sa zrútil ako domček z kariet

Po tom, ako kórejskí vedci prakticky odmietali odovzdať svoje vzorky LK-99 ostatným výskumníkom pre overenie ich tvrdení, sa tento materiál rozhodli fyzici po celom svete syntetizovať sami. Jednoznačne to uľahčil fakt, že ide o materiál, ktorého syntéza nevyžaduje príliš nákladné vybavenie.

Expertom ale spadla sánka, keď zistili, že LK-99 nielenže nie je supravodič, dokonca ide o presný opak supravodiča – tento materiál je totiž izolant. Zatiaľ čo supravodič má nulový odpor, o izolantoch môžeme povedať, že majú „nekonečný odpor“ a vôbec nedokážu viesť elektrický prúd. Patrí medzi nich napríklad aj plast alebo sklo.

Jedna z popredných kapacít v oblasti chémie dokonca ani nepotrebovala vzorky, aby zbadala zásadný problém. Pri LK-99 totiž kórejskí vedci zaznamenali rapídny pokles odporu pri teplote okolo 104 stupňov Celzia. Prashant Jain z University of Illinois Urbana-Champaign pre Nature vysvetlil, že presne k tomuto javu dochádza, ak sa vo vzorke nachádza nedokonalosť Cu₂S, pričom v pôvodnej štúdii o tom nebola žiadna zmienka. „Takmer som neveril, že im to uniklo,“ povedal Jain pre Nature.

Pravdepodobne teda došlo ku kontaminácii vzorky, ktorú kórejský tím použil. Momentálne je za to vinená nízka sofistikovanosť ich laboratória a nie úmyselná snaha zavádzať.

Pri predpublikačných štúdiách treba zachovať opatrnosť

Existencia predpublikačných portálov ako arXiv umožnila šíriť nové vedecké poznatky výrazne rýchlejšie než doteraz. Aj napriek tomu objavy podobnej magnitúdy, ako sľuboval LK-99, však zvyknú prejsť procesom peer-review predtým, než sa kdekoľvek zverejnia. Predpublikačné servery však umožňujú tento proces obísť.

Ako najnovšie dokázali kórejskí vedci, tento proces je pre vedeckú metódu fundamentálny a jeho obchádzanie vie byť nesmierne zradné. Podobné objavy sa nedá brať vážne, pokiaľ ich nezverejnia prestížne vedecké žurnály ako napríklad Nature.

Vedci opäť dokázali, že zaužívané procesy skutočne fungujú. Aj keď LK-99 nie je taký zázrak, ako sa čakalo, všetci si môžeme vydýchnuť s vedomím, že vede a vedcom môžeme aj naďalej dôverovať.