Aj po desaťročiach vývoja bojovej techniky sa ruskí vojaci držia zvyku, ktorý vychádza z krutej reality boja. Namiesto toho, aby sa ukryli vo vnútri tankov či obrnených transportérov, často sedia priamo na nich. Tento zvláštny a na prvý pohľad nepochopiteľný spôsob presunu nie je výsledkom taktického génia, ale skôr kombináciou nutnosti a pudu sebazáchovy. Na tento fakt upozornil portál Defence Blog.

Nevzdali sa toho ani po 80 rokoch

Tento jav nie je nový a siaha až do druhej svetovej vojny. Archívne zábery často ukazujú sovietskych vojakov, ako sa držia veží tankov T-34 počas útokov, vystavení nielen nepriateľskej paľbe, ale aj mrazu či spaľujúcemu slnku. Vtedajší nedostatok obrnených transportérov a absencia efektívnej doktríny ich nasadenia donútil vojakov improvizovať.

Spojené štáty v roku 1942 dodali Sovietskemu zväzu v rámci programu Lend-Lease 1 200 polopásových vozidiel M3, M5 a M9, no len 118 z nich sa reálne dostalo do mechanizovaných jednotiek. Zvyšok slúžil ako podpora mimo frontovej línie.

Táto improvizácia pokračovala aj počas studenej vojny. Sovieti síce začali vyrábať vlastné transportéry, no prvé modely prinášali nové slabiny. Počas invázie do Afganistanu sa ukázalo, že slabá ochrana motora a nedostatočné pancierovanie môžu byť smrteľné, najmä pri výbuchoch mín alebo v prípade prepadov. Vojaci tak začali jazdiť na strechách vozidiel, v nádeji, že budú v prípade výbuchu odhodení, a nie upálení vo vnútri.

Telegram

Sú doslova smiešne

Podobný obraz sa objavil aj počas vojen v Čečensku. Preplnené priestory v transportéroch často slúžili ako sklad munície, keďže zásobovanie bolo chaotické a nepravidelné. Vojaci si tak radšej sadli navrch vozidiel, kde síce boli odkrytí, ale mali väčšiu šancu prežiť. Tento trend pretrváva dodnes. Ruské BTR-y a BMP-čka, vrátane novších modelov ako BTR-82 či BMP-3, ponúkajú síce silnú palebnú silu, no ochrana posádky zostáva žalostne nedostatočná.

BMP-3 je vybavený pôsobivým arzenálom: 100mm poloautomatickým kanónom doplneným o 30mm automatický kanón. No ako poznamenal jeden vojenský analytik, „nič z toho nehrá rolu, keď vás pancier neudrží nažive“. Predný pancier staršieho BMP-2 má len 16 mm, čo je smiešne málo, aj keď je šikmo sklonený. Boky a zadná časť sú často zraniteľné aj voči bežným ručným zbraniam. BTR-80 má boky hrubé len 7 mm – tie ledva odolajú puškovým nábojom a ťažké guľomety ako DŠK ich prerazia zo vzdialenosti 500 metrov.

Ukrajinci sa im smejú

V dnešných konfliktoch sa tieto slabiny ešte zvýrazňujú. Ruské jednotky čelia moderným zbraniam ako protitankové strely Javelin, mínam a presne navádzaným FPV dronom. Vojaci jazdiaci na povrchu vozidla sú síce ľahkým cieľom, no paradoxne často prežijú viac ako tí vo vnútri. Nie nadarmo ukrajinskí vojaci sarkasticky nazývajú ruské obrnené vozidlá „mobilnými grilmi“.

Aj keď ruskí výrobcovia stále vyzdvihujú mobilitu a palebnú silu svojich strojov, zábery z frontu hovoria inou rečou. Bezpečnejšie je byť vonku než vo vnútri. Tento pretrvávajúci spôsob prepravy tak odhaľuje nielen technické slabiny ruského dizajnu, ale aj obrovský rozdiel medzi teóriou a realitou bojiska. Pokiaľ sa ochrana vo vnútri vozidiel radikálne nezlepší, ruskí vojaci budú aj naďalej preferovať vietor vo vlasoch pred smrteľnou pascou z ocele.

Čítajte viac z kategórie: Novinky