Ukrajinská vojenská rozviedka HUR tvrdí, že Rusko v tichosti zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť v Arménsku, konkrétne na základni v meste Gyumri. Zverejnila údajný rozkaz ruského armádneho velenia o dopĺňaní personálu na základni. Krok má byť súčasťou širšej stratégie Kremľa na destabilizáciu globálnej bezpečnosti, najmä v regióne Južného Kaukazu. Arménske ministerstvo zahraničných vecí tieto tvrdenia okamžite poprelo.

Podľa HUR sa má vojenská základňa v Gyumri, najväčší ruský vojenský objekt v tomto regióne, dočkať personálneho posilnenia. Vojaci majú byť vybraní z jednotiek 8., 18., 49. a 58. kombinovanej armády Južného vojenského okruhu Ruskej federácie. Zverejnený dokument obsahuje podrobné inštrukcie vrátane podmienok výberu. Kritériá zahŕňajú fyzickú pripravenosť, psychickú odolnosť a bojové skúsenosti. Zároveň výslovne zakazuje prijatie jednotlivcov s prepojením na drogy alebo distribúciu psychotropných látok.

HUR tvrdí, že cieľom tohto pohybu je posilniť ruský vplyv v Arménsku a zámerne rozvracať stabilitu v regióne. Podľa jej vyjadrení Moskva podnecuje medzietnické konflikty a súčasne buduje vojenskú základňu v Kaukaze. Tvrdí, že zhoršenie vzťahov medzi Azerbajdžanom a Ruskom bolo vopred pripravené.

Základňa v Gyumri je strategicky dôležitá

Gyumri, druhé najväčšie arménske mesto, leží len pár kilometrov od hraníc s Tureckom. Z hľadiska geopolitiky má kľúčovú polohu. Ruská základňa 102 tam vznikla v 90. rokoch so zámerom chrániť hranicu s Tureckom a zabezpečiť rýchly prístup do Karabachu v prípade vojenského pohybu Azerbajdžanu. V roku 2023 však Azerbajdžan bleskovo ovládol celý Karabach bez zásahu ruských jednotiek.

Wikimedia Commons

V roku 2024 Arménsko vôbec po prvýkrát pozastavilo účasť v Organizácii Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ktorú vedie Moskva. Premiér Nikol Pašinjan už predtým vyhlásil, že nevidí žiadnu výhodu v prítomnosti ruských vojakov. Napriek tomu základňa v Gyumri ostáva funkčná. Dohoda o jej prenájme bola predĺžená až do roku 2044.

Základňa dnes disponuje približne 5000 vojakmi, stíhačkami MiG-29 a systémami protivzdušnej obrany S-300. Ako sa Arménsko usiluje o zlepšenie vzťahov s Azerbajdžanom a Tureckom, ruská prítomnosť čoraz viac pôsobí ako prekážka.

Napätie medzi Ruskom, Azerbajdžanom a Tureckom rastie

Arménsko aktívne pracuje na znovuotvorení hraníc s Tureckom. Hranice sú uzavreté od roku 1993, keď Ankara zo solidarity s Baku zareagovala na konflikt v Karabachu. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan nedávno vyhlásil, že podporuje arménske mierové snahy s Azerbajdžanom.

Vzťahy medzi Baku a Moskvou sú však čoraz napätejšie. Po smrti dvoch etnických Azerbajdžancov vo väzbe v Rusku a po havárii lietadla spoločnosti Azerbaijan Airlines, z ktorej Baku obviňuje Moskvu, sa situácia ešte viac vyhrotila. V tomto kontexte má každé vojenské gesto Ruska v regióne veľký geopolitický význam.

Čítajte viac z kategórie: Novinky