Ruský technologický sektor zaznamenal v poslednom mesiaci niekoľko významných pokrokov v oblasti výroby polovodičov, ktoré môžu zmeniť pozíciu krajiny na globálnom trhu s čipmi. Najnovšie správy z marca a mája 2025 ukazujú, že Rusko sa systematicky približuje k technologickej nezávislosti v kľúčových oblastiach mikroelektroniky.

Zelenograd Nanotechnology Center len pred pár dňami úspešne dokončil vývoj prvého ruského litografického stroja s rozlíšením 350 nanometrov. Tento míľnik predstavuje zásadný prelom pre ruskú sebestačnosť v oblasti výroby čipov, keďže krajina bola doteraz závislá výlučne od importovaného vybavenia. Stroj využíva inovatívnu technológiu solid-state lasera namiesto tradičných plynových laserov, čo zabezpečuje vyšší výkon, efektivitu a dlhšiu životnosť.

Zariadenie dokáže spracovávať wafre (polovodičové pláty) s priemerom až 200 milimetrov a má pracovnú plochu 22×22 milimetrov. Hoci 350nm technológia zaostáva za súčasnými štandardmi o približne tri desaťročia, stále je dostatočná pre výrobu komponentov používaných v automobilovom priemysle, energetike a komunikáciách. Pre porovnanie – ide o technológiu na úrovni procesorov Intel Pentium II z konca 90. rokov.

Pokrok, ktorý nie je rapídny

Ruské ambície však siahajú oveľa ďalej. Zelenograd Nanotechnology Center už pracuje na druhom štátnom kontrakte zameranom na vývoj 130nm litografického stroja, ktorý má byť dokončený do roku 2026. Tento pokrok by predstavoval významný skok vpred v technologických možnostiach krajiny.

Ešte ambicióznejšie sú plány na vývoj vlastného EUV litografického systému s vlnovou dĺžkou 11,2 nanometra, ktorý by mal konkurovať holandskej spoločnosti ASML. Ruský systém má využívať xenónové lasery namiesto cínových kvapiek, čo by mohlo znížiť náklady na výrobu a údržbu. Kapacita prototypu má dosiahnuť približne 60 waferov s priemerom 200 mm za hodinu, čo predstavuje asi 37 percent výkonu strojov ASML.

Schaefer Elektronik

Ruská vláda masívne investuje do domácej výroby polovodičov. Ministerstvo priemyslu a obchodu vyčlenilo viac ako 240 miliárd rubľov na podporu vývoja domácich výrobných zariadení, CAD nástrojov a surovín. Do roku 2030 si Rusko kladie za cieľ nahradiť približne 70 percent importovaného polovodičového vybavenia a materiálov domácimi alternatívami.

Celkovo je naplánovaných 110 projektov, pričom 41 výskumných projektov už prebieha od roku 2024, ďalších 26 sa spustí v roku 2025 a 43 v roku 2026. Tieto projekty pokrývajú rôzne aspekty výroby polovodičov vrátane technického vybavenia, materiálov, chemikálií a CAD systémov.

Ostatné firmy musia zabrať

Napriek pokroku ruské spoločnosti ako Angstrem a Mikron stále pracujú s relatívne zastaranými procesmi 65nm a 90nm. Podľa Jakova Petreka z ISTC MIET Rusko v súčasnosti používa najmenej 400 rôznych modelov výrobného vybavenia pre polovodiče, z ktorých len 12 percent sa vyrába domácky.

Rusko tiež pokračuje vo vývoji čipov s 28nm technológiou, pričom masová výroba procesorov Elbrus s touto technológiou sa očakáva medzi rokmi 2028 a 2030. Táto technológia by mala umožniť výrobu procesorov, ktoré budú spĺňať výkonnostné požiadavky ruských firiem, aj keď nebudú môcť využívať architektúru x86 kvôli licenčným obmedzeniam.

Čítajte viac z kategórie: Hry