Rover Perseverance na povrchu červenej planéty neprestáva udivovať a prinášať neustále nové správy z tohto vzdialeného sveta. Tentoraz sa mu podarilo zachytiť veterný vír marťanského prachu, ktorý sa podobá na miniatúrne tornádo a vídame ich aj na Zemi. NASA tiež úspešne zmerala veľkosť jadra Marsu, ktorá vedcov prekvapila, píše Futurism.

Veterné poryvy aj na planéte s veľmi riedkou atmosférou

NASA prostredníctvom Twitteru rovera Perseverance zverejnila GIF, ktorý zachytáva veterný vír pohybujúci sa sprava doľava a zdvíhajúci marťanský prach v kráteri Jezero. Tieto javy vznikajú pri zohriatí atmosféry Slnkom, vďaka čomu začne stúpať a rotovať, pričom je viditeľný práve vďaka zdvihnutému prachu.

Mars je momentálne takmer v najvzdialenejšom bode svojej obežnej dráhy od Slnka, ktorého lúče však aj napriek tomu nesú dostatok energie pre tvorbu takýchto javov. Toto je vôbec prvýkrát, keď rover Perseverance vzdušný vír zachytil, píše SPACE.

NASA zmerala jadro Marsu, jeho veľkosť vedcov prekvapila

Mars sa stal vôbec prvou planétou okrem Zeme, ktorej jadro sa podarilo zmerať. O objav sa postarala sonda InSight, ktorá určila priemer jadra na 1810 až 1860 km, čo je približne polovica toho zemského, informuje Nature. Pôvodné odhady počítali s menším a hustejším jadrom – podľa všetkého teda obsahuje okrem železa a síry aj ľahšie prvky ako napríklad kyslík.

NASA

Okrem Marsu a Zeme vedci zmerali jadro len na Mesiaci, ktorý však nie je planétou. Vďaka novým poznatkom vedci ďalej porovnávajú jadrá a odhaľujú minulosť slnečnej sústavy – Mars mal totiž v minulosti podobné magnetické pole ako Zem vďaka pohybu tekutého jadra. Postupne však oslablo a červená planéta kvôli tomu prišla o svoju atmosféru.

Sonda InSight stála Spojené štáty takmer jednu miliardu dolárov a na Mars sa dostala v roku 2018. Sedí blízko k rovníku a okrem iného načúva k marťanským zemetraseniam (marsotraseniam – slovo, ktoré sa snáď nikdy neujme). Dodnes sonda zaznamenala už stovky otrasov.

NASA/JPL-Caltech

Sonde InSight sa kráti čas, Perseverance poslúži ešte roky

Na solárnych paneloch nutných pre generovanie elektrickej energie sa postupom času usadilo množstvo prachu, ktorého sa sonda nedokáže zbaviť a drasticky znižuje ich efektivitu. Keďže sa navyše planéta blíži k svojmu najvzdialenejšiemu bodu od Slnka, energia lúčov je o to slabšia a je nutné sa na niekoľko mesiacov vzdať mnohých experimentov.

Jedného z experimentov sondy InSight, takzvaného „krtka“, sa musela NASA nedávno vzdať, pretože narazil na problémy a nedokázal vŕtať do potrebnej hĺbky. Namiesto 5 metrov sa totiž prevŕtal len do hĺbky niekoľkých centimetrov.

NASA

Perseverance snáď na podobné problémy nenarazí – jeho výhodou je, že miesto solárnych panelov využíva rádioizotopový termoelektrický generátor, ktorého palivo je plutónium. Aj keď jeho výkon bude časom klesať, v porovnaní so solárnymi panelmi má oveľa väčšiu životnosť.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom