Galaktický disk Mliečnej dráhy je obalený sféroidným halom guľových hviezdokôp a starých hviezd. Práve v jednej z guľových hviezdokôp sa vedcom nedávno podarilo objaviť niečo naozaj unikátne.

Guľová hviezdokopa Palomar 5 v sebe ukrýva až nezvyčajne veľké množstvo čiernych dier. Na tému upozornili vedecké portály ScienceAlert TechExplorist.

Guľové zoskupenie hviezd obiehajúce Mliečnu dráhu

Mliečna dráha má približne 150 guľových hviezdokôp, ktoré ju obiehajú ako satelit. Tieto husté sférické zoskupenia až 1 milióna veľmi starých hviezd sú často považované za „fosílie“ ranného vesmíru.

Caltech/R. Hurt (IPAC)

Guľové hviezdokopy tiež často slúžia na štúdium histórie vesmíru, prípadne na štúdium temnej hmoty. Niektoré z týchto guľových hviezdokôp sú však zaujímavejšie ako iné. Jednou hviezdokopou, ktorá výrazne vyčnieva z radu, je aj hviezdokopa Palomar 5 nachádzajúca sa vo vzdialenosti 65 000 svetelných rokov.

Táto asi 11,5 miliárd rokov stará guľová hviezdokopa ležiaca v súhvezdí Hada je jedinečná hneď z viacerých dôvodov. Zatiaľ čo hmotnosť typických guľových hviezdokôp dosahuje hmotnosť 200 000-násobku Slnka a ich priemer sa pohybuje na hranici 20 svetelných rokov, Palomar 5 sa rozprestiera na vzdialenosť 130 svetelných rokov, pričom jej hmotnosť dosahuje iba 10 000-násobok hmotnosti Slnka.

Palomar 5 je až netradične „ľahká“ a hviezdne len veľmi riedko osídlená hviezdokopa, uviedol pre portál Space Mark Gieles, astrofyzik a hlavný autor novej štúdie.

Guľová hviezdokopa Palomar 5 je okrem toho známa aj tým, že z nej vychádzajú dva „chvosty“, alebo „prúdy“ hviezd, ktoré sa tiahnu na vzdialenosť až takmer 30 000 svetelných rokov. Nie je teda zrejme žiadnym prekvapením, že Palomar 5 patrí medzi hŕstku vyvolených hviezdokôp s tak dlhým prúdom hviezd.

Za hviezdny prúd možno považovať zhluk hviezd, ktoré boli kedysi súčasťou guľovej hviezdokopy, no vplyvom periodických zmien rozloženia hmoty a príťažlivých síl iných astronomických telies z nej boli vytrhnuté

Nezvyčajne veľké množsto čiernych dier

Práve na to, ako tento nezvyčajne veľký prúd hviezd mohol vzniknúť, sa zamerala skupina vedcov pod vedením Marka Gielesa v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature Astronomy.

V štúdii sa vedci rozhodli simulovať obežné dráhy a vývoj každej jednej hviezdy žijúcej v Palomar 5 až do bodu ich rozpadu. V simuláciách neustále menili rôzne premenné a vlastnosti, až kým sa výsledná simulácia nezhodovala so skutočnými pozorovaniami tejto hviezdokopy a jej hviezdneho prúdu.

Guľová hviezdokopa NGC 6397. NASA, ESA, T. Brown, S. Casertano, and J. Anderson (STScI)

Ukázalo sa, že za výslednú štruktúru Palomar 5 je pravdepodobne zodpovedná veľká populácia čiernych dier, ktoré spolu tvoria až 20 % z jej celkovej hmotnosti. Simulácie totiž naznačili, že predmetná hviezdokopa môže byť v súčasnosti domovom až pred 124 čiernych dier, z ktorých každá dosahuje v priemere 20-násobok hmotnosti Slnka. Čierne diery tu vznikli z výbuchov supernov na konci života hmotných hviezd v skorom obodbí tejto hviezdokopy.

„Počet čiernych dier je zhruba trikrát väčší, ako by sme na základe počtu hviezd v hviezdokope mohli očakávať, čo znamená, že viac ako 20 %  z celkovej hmotnosti hviezdokopy tvoria čierne diery,“ cituje portál ScienceAlert vyjadrenie hlavného autora štúdie Gielesa.

Okrem uvedeného simulácie ukázali, že Palomar 5 príde zhruba o 1 miliardu rokov o všetky svoje hviezdy a bude zložená výhradne z čiernych dier. Podľa vedcov to znamená asi toľko, že riedko osídlené hviezdokopy ako napríklad Palomar 5 na rozdiel od týchto husto osídlených môžu zo seba postupne vyhadzovať všetky hviezdy, až pokým v nich neostane nič iné ako čierne diery.

NEPREHLIADNI
Už dávno nemal existovať. Objavil sa prúd hviezd, ktorý pochádza z pre nás neznámeho vesmíru

Keďže Palomar 5 má okrem svojich unikátnych vlastností aj množstvo vlastností podobných tým, aké boli pozorované u ostatných guľových hviezdokôp, vedci sa nazdávajú, že Palomar 5 sa pravdepodobne formoval rovnakým spôsobom ako iné guľové hviezdokopy a zrejme rovnakým spôsobom aj zanikne – rozplynie sa až kým nezostane len samotný prúd hviezd a čierne diery.

Vedci tiež upozorňujú, že existuje aj jeden scenár, kedy sa Palomar 5 mohol vytvoriť aj bez čiernych dier a mohol skončiť v rovnakej podobe ako ho poznáme dnes, ale tomuto scenáru hlavný autor štúdie prisúdil iba 0,5 % šancu na úspech.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom