Máloktoré zariadenia posunuli ľudstvo pred tak veľmi, ako urýchľovače častíc. Azda najznámejšími sú urýchľovače v CERNe, Európskej organizácii pre jadrový výskum, a mnohým ich výstavba a spustenie spôsobilo vrásky na tvári. Objavili sa totiž obavy, že môže takéto zariadenie kompletne zničiť našu planétu, keďže sa zaoberalo neprebádaným územím.

Dnes už vieme, že z funkčných urýchľovačov častíc v CERNe a v iných inštitúciách v zahraničí nič nehrozí, avšak vedci žiadajú ešte väčší a výkonnejší urýchľovač. Chcú totiž preskúmať elementárne častice v ich najzákladnejšej forme a domnievajú sa, že im na to doteraz najsilnejší urýchľovač, známy ako Veľký hadrónový urýchľovač (LHC), nestačí.

Strach z neznámeho

Veľký hadrónový urýchľovač ostáva doteraz najväčším svojho druhu na svete a svoju službu vede vykonáva už 15 rokov. Jeho výstavba totiž započala v roku 1998 a skončila v roku 2008, pričom je výsledkom spolupráce viac ako 10 000 vedcov a stoviek rôznych výskumných inštitúcií a univerzít, spomína v dedikovanom článku The Telegraph.

Čoskoro po spustení nasledoval prvý skutočný experiment zrážky častíc sa uskutočnil v roku 2010, pričom prekonal predchádzajúci rekord až 4-násobne a dosiahol energetickú hodnotu 3,5 TeV (teraelektrónvolt). Aj keď okolo spustenia tohto zariadenia panovali obavy a niektorí boli proti, nakoniec sa LHC ukázal ako nesmierne užitočný a fyzikom potvrdil existenciu niekoľkých kľúčových častíc.

CERN

Benzín do ohňa obáv čiastočne prilieval strach z neznámeho, ale aj opodstatnená opatrnosť. Nik totiž nemohol s absolútnou istotou predpovedať, ako sa budú častice v takýchto podmienkach správať a čo všetko môže tak výkonný urýchľovač častíc napáchať. Nakoniec sa však ukázalo, že boli obavy podobne mylné, ako v prípade prvej jadrovej bomby.

Čierna diera sa stále môže podariť

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda