Plusy

+ Bohatý výber postáv a jedinečných zručností
+ Osviežujúci manažment impéria
+ Zasadenie do mafiánskej éry

Mínusy

- Množstvo dobrých nápadov nie je dotiahnutých
- Rýchly nástup stereotypu
- Neustále sa opakujúce prostredia
- Mizerné správanie nepriateľov
- Zlá technická stránka

Mafiánske hry a filmy majú svoju zlatú éru dávno za sebou, o to viac sme sa preto potešili remasterovanej trilógii Mafia na čele s legendárnym prvým dielom. Vysoko v našom rebríčku očakávaných hier v tomto roku stála aj menej propagovaná taktická akcia Empire of Sin, ktorá preniesla hrateľnosť X-Com do Chicaga 20. rokov a bola vydaná takmer v tichosti bez väčšej marketingovej kampane.

Hra mala pôvodne vyjsť ešte v lete tohto roka, štúdio Romergo Games, na čele s vývojárskou legendou Georgom Romerom a jeho manželkou, si však zobralo pár mesiacov navyše, aby Empire of Sin vyladili, zbavili ho bugov a vsadili hráčov do éry prohibície v celej svojej paráde.

Nanešťastie sa však ukazuje, že ani dodatočný čas na opravu chýb sa neukázal ako dostatočný. Všetko, čo Empire of Sin robí dobre, totiž nemilosrdne zrážajú bugy a nedotiahnuté herné koncepty.

Vitajte v Chicagu

Príbeh Empire of Sin je zasadený do Chicaga v roku 1920 počas neslávne známej éry prohibície. Nelegálne pálenice exportujú jednu debnu s alkoholom za druhou, luxusné bordely praskajú vo švíkoch a v baroch sporo odeté umelkyne s natrénovanými choreografiami bavia opilcom svižným swingom. Vitajte v zlatej ére prohibície.

Ponuka postáv je bohatá, každý charakter disponuje vlastným príbehovým pozadím a balíkom zručností

Práve sem prichádza nový kriminálny živel, ktorý pod kontrolou hráča postupne preberá podniky konkurencii, zráža na kolená nepriateľských bossov a stáva sa ultimátnym kráľom zločineckého podsvetia. Ponuka hrateľných postáv je v úvode pomerne široká – na výber je až 14 vymyslených, ale tiež skutočných historických zločincov, za ktorých je možné kariéru zločinca odštartovať.

Každá postava má svoje vlastné príbehové pozadie, no predovšetkým unikátne pasívne aj aktívne zručnosti, ktoré pri súbojoch aj manažmente podnikov možno zužitkovať. V ponuke napríklad nechýbajú Al Capone, jeho rival a vodca írskeho zločineckého gangu Dean O’Banion, ale tiež zaujímavé vymyslené postavy ako francúzsko-kanadská luxusná spoločníčka Goldie Garneau s pekelne silnou schopnosťou útoku na viacero označených cieľov.

Postáv je na výber dosť, každá disponuje dabingom a je vidieť, že si na nich tvorcovia dali záležať. O to viac ale zamrzí, že po úvodnom intre ide jedinečnosť charakterov bokom a zlieva sa do nudného stereotypu. Hovoriť o príbehu v Empire of Sin totiž nemá zmysel. Jedinou úlohou hráča je najať si tím vlastných zabijakov, preberať podniky konkurencii a porážať nepriateľských bossov.

X-Com z 20. rokov

V praxi to funguje tak, že hráč sa so svojim 4-členným tímom voľne pohybuje po meste, vyberie si podnik, ktorý chce prevziať pod svoju kontrolu a následne sa pustí do boja s jeho strážcami. Súboje sú postavené na základoch legendy žánru, ťahovej stratégii X-Com, fanúšikovia obdobných titulov sa budú okamžite cítiť ako ryba vo vode.

Hrateľnosť v štýle X-Com je v tomto prípade stávkou na istotu. Nesklame, zároveň však neprekvapí

Každá postava má k dispozícii dva ťahy, poradie je striktne naordinované a počas súboja nie je možné medzi svojim tímom prepínať. Na výber sú klasické možnosti ako vyhľadať úkryt, zaútočiť na protivníka s percentuálnou šancou na zásah alebo využiť niektorú zo špeciálnych schopností, ktorou gangsteri disponujú. Najsilnejšie z nich majú oprávnene bossovia, tieto schopnosti sú však zároveň tak silné, že hráč si spravidla s konkurenciou bez problémov poradí len s ústrednou postavou.

Stačí sa napríklad pozrieť na schopnosť bossa Daniela McKee Jacksona, ktorý do nepriateľa vysype celý zásobník a automaticky strieda svoje ciele, až kým nie je s muníciou na suchu. Za jeden ťah tak dokáže hrdina pohodlne zlikvidovať všetkých obrancov v dohľade, čo hru výrazne oberá o nutnosť premýšľať nad stratégiou. A to aj na najvyššej obtiažnosti.

Presne opačný príbeh sa píše pri obrane lokálov, na ktoré nepriateľskí bossovia vysielajú svoje ozbrojené figúrky. Hráč sa v tomto prípade musí uspokojiť len s miestnymi obrancami, ktorým chýba rôznorodosť a predovšetkým sila odolávať.

Spočiatku podobné súboje pôsobia ako slušná výzva, neskôr sa ale takéto prepady stávajú doslova otravnými a neraz sme sa pristihli, že sme beznádejnú obranu radšej urýchlili preskočením akcie našich obrancov a nechali ich rovno zomrieť.

Jedinečné charaktery? Nie celkom

Hlavnú postavu aj najatých gangsterov je možné upravovať, vybavovať ich lepšími zbraňami, za získané skúsenosti je naopak možné prideľovať im nové špeciálne schopnosti. Tvorcovia sa navyše do systému rozhodli pridať jedinečný nádych, keďže postavy tiež reagujú na dianie vo svete a riadia sa vlastnými osobnými preferenciami.

Tvorcovia mali viaceré sľubné nápady, ktoré ale v hre nie sú dotiahnuté

Medzi gangstermi existujú dynamické vzťahy – niektoré postavy sa medzi sebou nedokážu vystáť a nemožno ich mať v jednom tíme, inokedy zasa váš gangster odmietne vystreliť na nepriateľskú postavu, pretože vysvitne, že s ňou má milostný pomer. Keď túto postavu zlikviduje niekto iný, situácia dokonca môže zájsť tak ďaleko, že urazené NPC opúšťa hráčov tím a pridáva sa do konkurencie.

Postavy sú navyše ovplyvnené aj jedinečnými charakterovými črtami, ktoré sa prejavujú aj na ich atribútoch a správaní v boji. Na papieri ide o skvelý koncept, ktorý postavy a prácu s nimi posúva na novú úroveň, v praxi však tento koncept vôbec nie je dotiahnutý do konca a nie je výnimkou, že urazená postava o moment neskôr okamžite prijme ponuku na návrat do tímu, čím naplno ukazuje nesúrodosť sviežeho nápadu.

Správa gangsterov a ich vlastnosti majú navyše takmer nulový vplyv na hrateľnosť, ktorá sa nebezpečne rýchlo stáva nudnou a extrémne stereotypnou. Hra neustále opakuje 3-4 rovnaké prostredia, to isté platí o nepriateľoch, ktorí sa nielenže opakujú, ale trpia aj mizerným správaním. Nekryjú sa za prekážky, nesústredia sa na jeden cieľ, aby čo najviac oslabili hráčov tím, jednoducho sa správajú hlúpo a nevyspytateľne.

O nič lepšie na tom bohužiaľ nie je ani prostredie. Súboje sa spravidla odohrávajú v bordeloch, páleniciach či kasínach, architektúra sa však až na drobné výnimky neustále opakuje a herný svet pôsobí jednoliato a genericky.

Navyše prostredie neponúka žiadne taktické výhody, vyvýšené pozície ani nič iné, čo by mohlo strategický nádych posunúť vyššie, čo v konečnom dôsledku ešte viac ubíja monotónnu hrateľnosť.

Rozdeľuj a panuj

Významnou časťou hry je aj manažment prebratých podnikov, kde sa Empire of Sin z ťahovej stratégie v okamihu mení na ekonomický simulátor. Spravovať vlastné impérium totiž nie je žiadna malina, hráč teda bude musieť odložiť boxera bokom, vziať do ruky pero a papier a zrátať si, čo všetko si vlastne môže dovoliť.

Hra sa snaží zaujať aj ako ekonomický simulátor. Nejde síce o nič prevratné, správa impéria ale určite poteší

Hlavnou menou v hre je alkohol, ktorý na chod potrebujú prakticky všetky podniky. Tie sú rozdelené do niekoľkých kategórií – bar, nevestinec, pálenica, hotel a ďalšie, pričom každá z budov disponuje oblasťami, ktoré je možné vylepšiť.

Patrí sem napríklad zlepšenie kvality alkoholu alebo povesti lokálu, ktoré sa prenesie do zvýšených príjmov, najatie ďalších obrancov, ktorí z rozpočtu naopak peniaze vezmú, no na oplátku zvýšia hráčove šance na úspešnú obranu v prípade útoku.

S narastajúcim impériom úmerne rastie aj komplexnosť jeho správy, v zásade sa ale upravujú iba vylepšenia budov a hra ani v tomto smere nejde do takej hĺbky, ako jej tvorcovia pôvodne avizovali. Hráč navyše trpí neustálym nedostatkom financií, keďže vylepšenia stoja nemalé peniaze a ich návratnosť trvá doslova hodiny, manažment podnikov je preto častokrát obmedzený len na pár kliknutí.

Na veľkú škodu k dispozícii nie je ani možnosť finančnej likvidácie svojich protivníkov. Násilné preberanie moci sa na správaní nepriateľov alebo intenzite ich útokov absolútne neprejaví, čo je trochu škoda, keďže možnosť ekonomického víťazstva, prípadne dohnanie konkurencie k bankrotu, by hrateľnosť určite osviežilo.

Tok financií a celý progres hrou je možné urýchliť napadnutím úkrytu nepriateľských bossov, a to bez akejkoľvek predchádzajúcej prípravy. Hráč sa jednoducho dovezie pred centrálu, zaútočí na ňu a pri porazení konkurenčného „kápa“ automaticky preberie celý jeho biznis.

Žiadne postupné preberanie moci, žiadne získavanie informácií o jeho skrýši nie je potrebné, čo hru zároveň vo veľkom oberá o radosť z postupného napredovania. Súboje s bossmi sa navyše v ničom nelíšia od bežných pouličných šarvátok a nemajú žiadny emočný ani príbehový dopad. Jednoducho je na scéne o jedného konkurenta menej.

Ach, tie chyby

Kde hra naopak vyniká je dobové zasadenie, ktoré je napriek všetkým nedostatkom originálne a stratégia v štýle X-Comu sem skrátka pasuje. Áno, prostredie sa opakuje a hrateľnosť je nanajvýš priemerná, aj napriek tomu sme však s radosťou likvidovali jedného bossa za druhým a užívali si originálne dobové zasadenie.

Aj v tomto prípade však radosť vo veľkom kazili časté bugy, ktoré hru sprevádzajú od samotného úvodu a v mnohých prípadoch nútia k reštartu a načítaniu starej uloženej pozície. Najčastejším problémom bolo opustenie prebratého podniku, kedy postavy absolútne nereagovali na pokyn dostať sa na späť na mapu a bez reloadu zostali uväznené na jednom mieste.

Technická stránka je nedotiahnutá, hra trpí viacerými vážnymi chybami

Intenzita zmieneného glitchu sa objavovala viac, než sme aj pri skutočnej veľkorysosti ochotní odpustiť, navyše sa častokrát vyskytovali aj ďalšie kritické nedostatky – nepriatelia zaseknutí v prostredí, na ktorých nie je možné zaútočiť, zamrznutý tutoriál nereagujúci na splnenie úlohy či postavy ignorujúce pokyny, ktoré len stoja na mieste a akoby stále vyčkávajú na príkaz hráča.

Pripomíname, že hru sme netestovali pred vydaním hry, ale až v deň jej oficiálneho spustenia, technický stav hry si preto zo strany vývojárov pýta akútny zásah. Prinajmenšom na Xbox Series X, kde sme Empire of Sin recenzovali.

Ponuka, ktorú nateraz musíme odmietnuť

Ako fanúšikovia mafie a jedinečnej historickej éry spojenej s ťažkými kabátmi, klobúkmi a samopalmi v rukách, sme sa na vydanie Empire of Sin skutočne tešili. Výsledné pocity z hry sú však prinajmenšom zmiešané.

Mafiánska novinka je aj napriek mnohým nedostatkom schopná učarovať svojim dobovým zasadením, predstavuje aj viaceré svieže nápady ako kombináciu ťahovej stratégie a ekonomickej simulácie, pričom boduje aj pri prístupe ku gangsterom, kde však systém nedoťahuje dokonca.

Hru naopak vo veľkom zráža recyklácia prostredí, nevýrazný súbojový systém a množstvo kritických bugov, ktoré až pričasto nútia načítaniu starých pozícií a kazia celkový dojem.

Keď tvorcovia technické nedostatky opravia, pokojne si v hodnotení bodík k dobru prirátajte. Empire of Sin ani potom nebude žiadnym revolučným kúskom, fanúšikov ťahových stratégií a mafiánskej éry by však počas zimných večerov predsa len mohol potešiť.

 

HODNOTENIE

6/10

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom