Recenzia Mission: Impossible 7. Dych vyrazí šialenou akciou, no časť Slovákov môže hit neznášať už od začiatku

Filmové leto sa na Slovensku rozbieha v duchu akčných franšíz. Po Rýchlej a zbesilej desiatke či siedmych Transformeroch plátna kín po novom okupuje čerstvý prírastok do špionážnej rodiny Mission Impossible s podtitulom: Odplata prvá časť.

Séria, ktorá sa vyšplhala po televíznom chrbte pôvodného originálu až do kinosál, už takmer tretiu dekádu ponúka kvalitný akčný kino popcorn a zdieľa podobný osud ako spomínaná sága Dominica Toretta – filmovú značku Toma Cruisea po druhom pokračovaní zastihla klinická smrť, z ktorej sériu šokom v podobe nadupaného tretieho dielu prebral až J.J. Abrams.

Zdá sa, že „facka“ sérii prospela, čo dokazuje aj čerstvá novinka v slovenských multiplexoch. Odplata ako siedmy film série sebaisto kráča vo vyšliapanom odkaze série a stále má čo ponúknuť.

Osvedčený recept frenetickej akcie, napätia a kaskadérskych šialeností Toma Cruisea na diváka stále funguje ako pred rokmi. Nový blockbuster však so sebou prináša aj poriadne veľké „ale“, na ktorom stojí a padá záujem diváka o film. Ak totiž nepristúpi na hru tvorcov, môže sa poľahky stať, že ho bude jednoducho štvať od prvej minúty stopáže.

TMDB

Ethan Hawke je späť spolu s tonami nadupanej akcie

Je to až takmer neuveriteľné, no prvé filmové Mission Impossible pod vedením Briana de Palmu vytrelo zrak kinodivákom ešte v roku 1996 a novinka Odplata je už siedmym prírastkom do série. Do kín sa vracia Ethan Hawke s tvárou nestarnúceho Toma Cruisea či Ving Rhames ako jeho ikonický parťák Luther. Okrem známeho dua sa na plátnách vystriedajú aj ďalšie staronové či úplne neopozerané postavy, ktoré sa ocitnú v kolotoči adrenalínom nabitého akčného zážitku.

Tvorcovia sa rozhodli kráčať s dobou pulzujúcich trendov a ako „arcizáporáka“ zvolili umelú inteligenciu, ktorá sa rozhodla zbaviť okov nadradenej ľudskej rasy. Ethan s Lutherom a so zvyškom partičky špiónov čelia nielen diabolskému futuristickému softvéru menom Entita, ale aj žoldnierom, ktorí v jej mene chladnokrvne likvidujú všetko a všetkých, ktorí sa jej postavia do cesty. Obzvlášť vyčnieva záhadný nájomný zabijak Zola v podaní Fredericka Schmidta, ktorý sa ako chladnokrvný stroj doslova presekáva tuctami postáv k svojmu cieľu.

TMDB

Týmto zdrojom je tajomný artefakt „kľúč“ v podobe prívesku v tvare kríža, ktorý sa skladá z dvoch častí. A ako býva zvykom v špionážnych sériách, ak sa dôležitá filmová rekvizita, na ktorej stojí a padá dej, dá „rozbiť“ na dve časti, tak až do poslednej sekundy snímky ju nespojí žiadna z najmocnejších filmových síl. S výnimkou pera scenáristu.

Začína tak zbesilý hon za kľúčovou relikviou napumpovaný adrenalínom a tonami akcie. Tá je síce ako narysovaná podľa šablóny z predchádzajúcich dielov, ale tvorcovia sa zrejme riadili múdrom: načo vymýšľať koleso, keď je už dávno vymyslené, a v tomto duchu čerstvá kino novinka dokonale funguje.

Cruisove kaskadérske kúsky vyrážajú dych

Bez preháňania možno povedať, že značnú pozornosť v kinohite si pre seba kradne práve Tom Cruise, ktorý svojím nestarnúcim výzorom stále viac a viac nahráva vtipnej teórii, že je upírom v službách Hollywoodu. Cruise ignoruje nielen zákonitosti gravitácie pri šialených kaskadérskych kúskoch, ale aj zub času. Pri hercových 61 rokoch si diváci až neveriacky klopú na čelo, ako dokáže Cruise v takmer dôchodkovom veku naďalej predvádzať kúsky, ktoré si do veľkej miery odkrútil bez pomocnej ruky dablérov.

Mont Everestom kaskadérskeho remesla je dozaista Cruiseov skok z hory na motorke, ktorú diváci poznajú už z trailerov či dokrútky v štýle „filmu o filme“, ktorú autori prezieravo pustili do sveta mesiace pred premiérou. V nej autori teasovali práve Cruiseov megaskok, ktorý aj v „surovom stave“ bez postprodukcie vyrážal dych.

Paradoxne práve po okorenení vizuálnymi efektmi vo finálnom filmovom produkte kaskadérsky kúsok z časti stráca na autenticite, no stále ide o výkon, ktorý by hercovi závideli aj ostrieľaní fachmani.

TMDB

Keď to funguje, nie je čo riešiť

Vyššie sme naznačili, že režisér Christopher McCuarrie vo svojej novinke neexperimentuje. Namiesto dumania, ako vymyslieť už vymyslené, nabehol do vopred vychodených šľapají a zdokonaľuje to, čo sérii ide skrátka najlepšie. Snímka opäť dokonale pracuje s trademarkami franšízy, ako sú zvraty, zrady a neodmysliteľné technické hračky v podobe kultových masiek či sledovacích zariadení toho najbizarnejšieho druhu. Film síce recykluje recyklované, no robí tak s absolútnou gráciou a dokazuje, že tvorcovia skrátka „majú Filipa“.

Autori už opakovane dokázali, že sa doma necítia len pri zbesilých akčných atrakciách, ale ide im aj zmysluplné budovanie špionážnych scén s civilným nádychom. Tie McCuarrie až s pedantnosťou chirurga vrství a rozvetvuje, čím scéna naberá na emócii, hustne a divákovi naskakujú milované zimomriavky.

Je až zarážajúce, že v praxi nejde o nič objavné, no podobná schéma prilievania napätia do plameňov tempa filmu skrátka funguje ako dobre naolejovaný stroj. Tento recept je asi najviditeľnejší pri scéne na letisku v Abu Dabí a nekonečnom finále s vlakom. McCuarrie skrátka prekladá jednu vrstvu nebezpečenstva a hrozby cez druhú, čím podkuruje pod kotlom komfortnosti hlavných hrdinov, a to jednoducho vytvára efekt, že divák od napätia neobsedí na mieste.

Snímka síce stojí na silnej kostre remeselne zvládnutej akcie, no zároveň scenáristi nadužívajú dramaturgickú barličku, ktorá v minimálnej miere neprekáža, no, keď sa to s ňou preženie, pôsobí ako päsť na oko. Tvorcovia vo viacerých akčných sekvenciách využívajú tzv. deus ex machinu, čo znamená, že scény nekončia logickým postupom v deji, ale sú uťaté z vôle autora. Teda väčšinou za pomoci tretej strany, ktorá na poslednú chvíľu zachráni situáciu.

TMDB

Po pozitívách veľké ale

Leitmotívom poslednej Misie je línia rebelujúcej umelej inteligencie, ktorej existencia a ciele sú zahalené tajomstvom. Na papieri tak znie logicky, prečo autori zvolili podobný námet a v kontexte technologickej revolúcie okolo boomu „inteligentných“ chatbotov znie podobný výber dokonca rozumne, aktuálne a zároveň nadčasovo.

Samotný námet môže na jednej strane pôsobiť ako dobre zvolená taktika, ktorá zatína do živého, no zároveň nemusí byť každému po chuti. Krvilačná umelá inteligencia vnáša do snímky akýsi prvok nostalgie nultých rokov tretieho milénia, keď sa Hollywood do určitej miery opíjal námetmi búriacej sa AI.

TMDB

Tematiku posunulo v roku 2003 napríklad tretie pokračovanie Terminátora, ale najmä film Oko dravca. Práve Odplata šliape tematicky na päty spomínanej snímke režiséra D. J. Carusa, ktorá už v súčasnosti svojou naivitou v niektorých momentoch vyvoláva nechcený úsmev.

Nečakaný sci-fi motív v novinke akčnej série tak nemusí sadnúť každému, no ak patríš práve medzi ľudí, ktorým vraždiaci megainteligentný softvér na plátnách kín v roku 2023 skôr ako hrôzu vyvolá úškrnok, poľahky sa stane, že od prvej minúty stopáže budeš mať po filmovom zážitku.

Vo všeobecnosti ale platí, že ak dokážeš prehltnúť pre niekoho nestráviteľné sústo nostalgie a necháš sa unášať na vlne akčných atrakcií, McCuarie s Cruiseom ťa stiahnu do povedomých vôd remeselne zvládnutej špionážnej jazdy.

Mission Impossible sa síce nezapíše do análov vysokej kinematografie, no Slovákom naservíroval až nadpriemernú porciu áčkovej kinozábavy. Či sa McCuarriemu s Cruiseom podarí v sľúbenom pokračovaní Odplaty sofistikovane rozvinúť myšlienku hrozby umelej inteligencie, alebo sa kinohit utopí vo festivale cringeu, je zatiaľ vo hviezdach.

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály