Lenovo je výrobcom laptopov s nesmierne diverzifikovanou základňou produktovej línie. Pred niekoľkými týždňami sme sa dočkali prakticky nového zariadenia pod taktovkou divízie ThinkPad s označením X1 Nano, ktoré v sebe spája konštrukčný um inžinierov ako na povrchu, tak aj pod kapotou drobného laptopu.

Slováci už nikdy nemusia strácať čas. Vyskúšali sme prelomovú AI, práca s PC nikdy nebola lepšia

Nový Peugeot ma odrovnal. Tento elektromobil by som ale radšej mal ako spaľovák

Video: Umelá inteligencia prvýkrát bojovala s ľudským pilotom, takto dopadla

X1 Nano je zariadením stavajúcim na prémiovosti vyhotovenia. Ide o laptop, pri ktorom sa konzument teší na prácu a len letmý pohľad na striedme, no veľavravné kontúry mu dvíhajú kútiky pier. Za to môže kombinácia zliatiny horčíka a karbónu, dnes už nezmazateľne zarytá v podvedomí konzumentov v súvislosti s líniou X1 Carbon.

Vďaka tomu sa mnou testovaná jednotka môže tešiť nízkej pohotovostnej hmotnosti, kde si vzhľadom na výkon na poli Windows laptopov bude hľadať konkurenta len ťažko. X1 Nano totiž bez veľkých kompromisov konštrukcie, klávesnice, displeja a najmä hardvéru neváži ani 1 kilogram.

Hviezdou večera je neústupná konštrukcia

Povrch zariadenia by som opísal ako prémiovo pôsobiaci pogumovaný plast. Či už základňa alebo displej, šasi je pevné, nepôsobí lacno, neohýba sa pri prenose a neškrípe. Lenovo sa vyhralo aj s kvalitnou dvojicou pántov, ktoré už tradične dovoľujú jemné otváranie jediným prstom až do vodorovnej polohy.

Miesto sa, žiaľ, šetrilo pri voľbe portov. Tie pozostávajú len z tradičného 3,5 mm jacku a dvojice USB-C portov oplývajúcich všestranným štandardom Thunderbolt 4.

Aj keď by laptopu bezpochyby svedčil ešte stále využívaný USB-A konektor, radikálne rozhodnutie smerom k budúcnosti nemám Lenovu za zlé, najmä keď siahol po časovo najperspektívnejšom riešení na trhu. Na protiľahlej strane nájdeš len tlačidlo napájania a decentný vývod tepla, ktorý ma starosti jediný ventilátor.

Navzdory hmotnosti 0,94 kg je výkon vďaka novej generácii Intel procesorov excelentný a šetrný k batérii. Konštruktérska genialita sa predviedla aj pri chladení, ktoré pri 16,7 mm hrúbke v najvyššom bode zariadenia dokáže robiť divy.

Aj napriek nízke pohotovostnej hmotnosti dokázalo Lenovo do zariadenia vtesnať 13-palcový WQHD displej. Rozlíšenie 2160 x 1350 pixelov na tak drobnom paneli je síce trošku nadbytočné, to ale nič nemení na fakte, že všetky inštancie na ňom sú nádherne ostré a farebne rozmanité.

Pochvalu si rozhodne zaslúži aj implementácia, posledné mesiace čím ďalej využívanejšieho pomeru strán 16:10, ktorý sa osvedčil najmä v segmente produktívnych laptopov, akým X1 Nano bezpochyby je. Na druhej strane, keďže dotykové displeje u laptopov nevyhľadávam, takúto absenciu za mínus nepovažujem, no pochopím, ak to potenciálnym konzumentom môže prekážať.

Povrch displeja je matný, čo oceníš v priestoroch s priamym svetlom. Vtedy rozhodne pomôže aj vysoká svietivosť oficiálne na úrovni 400 nitov. Vďaka IPS panelu sú na špičkovej úrovni aj pozorovacie uhly, kedy som aj pri väčšom, či už vertikálnom, alebo horizontálnom zaklonení, nespozoroval rušivé tmavnutie.

Vynikajúca špecifikácia len minimálne ustupujúca myšlienke produktu

Zariadenie poháňa úsporný čip od Intelu na platforme Evo. Tiger Lake Core i7-1160G7 vďaka štyrom jadrám o základnej frekvencii 2,10 GHz (pri turbe až 4,40 GHz) ponúka nadštandardný výkon, a to pri TDP len 15 W. Vďaka tomu nedochádza k nadbytočnému zahrievaniu šasi, a teda ani k drastickému hluku ventilátorov.

Slušne si X1 Nano počínal aj pri syntetickom testovaní. Pri Geekbench 5 si odniesol hodnotenie 1271 v jednojadrovom teste a 4211 bodov pri viacerých jadrách. Hodnoty Intel Core i7-1160G7 sú o niekoľko zanedbateľných jednotiek nižšie, ako pri Intel Intel Core i5-1135G7, kde som ho však testoval v o niečo robustnejšom ASUS ZenBook Flip 13.

Ten si v mojej recenzii odniesol 1302 pri testovaní jedného a 4677 bodov pri testovaní viacerých jadier. Pochopiteľne si o niečo horšie Lenovo vedie v porovnaní s M1 čipom v MacBooku Air. Tento o zhruba 300 gramov ťažší laptop si v rovnakom teste odniesol 1699 bodov pri jednojadrovom a 7364 pri viacjadrovom testovaní.

Rapídny pokles oproti ZenBooku som zaznamenal pri Cinebench R15, kde si grafická jednotka odniesla 71,25 fps, čo je porovnateľné napríklad s niekoľko generácií starými kartami od NVIDIE.

Hodnotenie 676 bodov pri procesore tak program zaradil približne do segmentu okolo Intel Core i7-3770. Mobilný ekvivalent by sa našiel u AMD, konkrétne modeloch Ryzen 7 2700U (663 CB skóre) alebo Ryzen 5 3500U (620 CB skóre), ktorými sa ešte len nedávno osádzali ďaleko objemnejšie laptopy strednej triedy.

Už benchmarky naznačili, že X1 Nano nebude herným zariadením. Zámožní študenti, kreatívci alebo manažéri, ktorí si potrpia na vynikajúci dizajn a bezprostrednú prenosnosť však z času na čas môžu mať potrebu oddychu práve hraním hier. Ja som vyskúšal hneď niekoľko nastavení benchmarkového evergreenu GTA 5, kedy si zariadenie vôbec neviedlo zle.

Hra vo Full HD rozlíšení a najnižších detailoch bežala v priemere okolo 45 snímok za sekundu, kedy pri výpočtovo náročnejších scénach (streľba, rýchla jazda plným mestom) klesali fps o 5 jednotiek.

Pri identickom rozlíšení a navýšení detailov na stredné až vyššie hodnoty notebook zvládal GTA 5 na 20 až 30 fps, čo nie je ideálne. Hranie teda aj vďaka Evo architektúre úplne nevylučujem, no rozhodne o zariadenie, primárne zamýšľané týmto smerom nejde.

Aj jednoduchšie tituly ako Fortnite alebo Dota si budú vyžadovať určité kompromisy pri detailoch, respektíve rozlíšení. Ak by ale hráči boli ochotní, pri znížení rozlíšenia až na úroveň 720p majú šancu, napríklad ako ja pri GTA 5, zlepšiť výkon aj pri stredných detailoch.

Prekvapujúco si viedla aj grafická jednotka Intel Iris Xe. Keďže ale nejde o diskrétne riešenie, svojim výkonom neposadí do stoličky len tak hocikoho.

Riešenie Iris Xe je totiž novodobým prístupom Intelu k vstavaným grafickým jednotkám, ktorý sa aj v tomto zariadení náramne osvedčil. Na jednej strane nezaťažuje batériu ako dedikované grafiky, na strane druhej nie je tak jednoduchá, ako niekdajšia línia Intel UHD.

Intel Iris Xe je zaujímavým kompromisom medzi primitívnosťou starších vstavených riešení Intelu a silou, napríklad MX línie u Nvidie. Pritom ale funguje v rámci jedného ekosystému, čo mu zabezpečuje najmä výkonnostné výhody pri zachovaní nízkej spotreby.

Na malú metráž konštrukcie dopláca samozrejme manažment tepla, kedy sa teploty, napríklad pri hraní dokážu vyšplhať aj k vyše 90 stupňom Celzia. Pozitívom však je, že jediný ventilátor si udržuje konštantnú úroveň hluku, nevrčí a nestrieda otáčky.

V praxi sa ventilátor zapne na niekoľko minút, počas ktorých vnútornosti laptopu ochladí na prijateľnú úroveň. Pod 50 °C sa vypína, a tak chod celého systému je aj naďalej pohodlne tichý. Pri bežných činnostiach sa teploty pohybujú medzi 40 – 45 °C.

Aj napriek vyšším teplotám, samotná klávesnica na povrchu nie je horúca a dá sa s ňou aj naďalej pracovať. Drastické to nie je ani zo spodnej strany konštrukcie, kedy sa notebook dá bezproblémovo ďalej používať aj položený na kolenách, za čo môžeme ďakovať primárne použitým materiálom.

Pomerne dobrému počínaniu na poli syntetických benchmarkov, testovaného GTA, ale aj všeobecnej práci nahráva prítomnosť 16 GB LPDDR4X pamäte RAM. Mám za to, že v roku 2021 už ide o bezprostredný štandard Windows 10 laptopov, ktorý by na takto drahom zariadení nemal chýbať. Modul pamäte RAM je zabudovaný na doske, takže žiadna výmena či rozšírenie sa v budúcnosti nekoná.

Na druhej strane môžeš vymeniť M.2 disk, ktorý je ale netradičnejšie kratší (42 mm), ako klasické disky. Rozhranie PCIe x4 mu tak zabezpečuje astronomické rýchlosti, pričom mnou testovaný kus dorazil s polterabajtovou kapacitou.

Hneď niekoľko stávok na istotu

Synonymum ThinkPadov je aj pohodlná klávesnica so známym rozložením klávesov. Tá je vynikajúca aj pri najľahšom laptope svojej triedy, keďže ponúka takmer identickú hĺbku stlačenia ako pri ďaleko hrubších produktoch.

K pohodlnosti pomáha relatívne mäkký doraz, ktorý je zároveň tichý. Lenovo však v tomto prípade urobilo kompromis na pravej strane klávesnice, kde tlačidlá napravo od klávesy „L“ sú o čosi užšie, ako zvyšok.

Žiaľ, konštruktéri siahli po mnou opovrhovanom kratšom ľavom shifte. Tí, ktorí však prichádzajú od zariadení rovnakej značky, sa budú cítiť ako doma, čo platí aj pre vymenené klávesy Fn a ľavé Ctrl. Samozrejmosťou tak je už dvojstupňové biele podsvietenie.

Čo by to bolo za ThinkPad bez ikonického červeného Trackpointu? V strede klávesnice nájdeš aj túto vymoženosť, ktorá už roky kooperuje s trojicou fyzických spínačov nad touchpadom. Ak by ale Lenovo poskytovalo možnosť výberu, zvolil by som model bez Trackpointu a dedikovanej trojice tlačidiel, keďže tie už z princípu znižujú výšku, inak nadpriemerného touchpadu. Ten, aj vďaka Elan ovládačom, funguje precízne a Windows gestá registruje stopercentne.

Obdobne ako pri klávesnici, doraz touchpadu po stlačení je uspokojivo mäkký a nadobúda pocit, že mechanické škrípanie tu nehrozí ani po dlhodobom používaní. Veľkostne patrí medzi tie širšie na trhu, kde výška dopláca na trojicu tlačidiel.

Osobne mám najväčšiu výhradu voči reproduktorom, aj keď ich umiestnenie nad klávesnicu je všeobecne jedným z najlepších. Vzhľadom na nízku hmotnosť a hrúbku majú tóny skladieb na najvyššej hlasitosti tendenciu skĺzať do jednotného šumu. Nepríjemné je aj sprievodné vibrovanie celej základne, kedy však problémy miznú pri zhruba 80 % hlasitosti.

Bez akéhokoľvek chodenia okolo horúcej kaše zase chválim riešenie webkamery, ktorá sa aj napriek malému priestoru okolo displeja zmestila na hornú hranu. Navyše, Lenovo zakomponovalo šikovný posuvný mechanizmus, chrániaci pred špehovaním v prípade jej nepoužívania.

Disponuje síce len rozlíšením 720p, no v danom kvalitatívnom segmente ju radím k nadpriemeru. Nechýba jej ani Windows Hello, ktoré je rovnako spoľahlivé a pohotové, ako senzor odtlačkov prstov napravo od touchpadu.

Hoci je implementovanie biometrie do samotného tlačidla napájania omnoho elegantnejšie, vzhľadom na jeho umiestnenie na hrane rozhodnutie dizajnérov chápem.

Pri cestovaní neoceníš len spratnosť notebooku a jeho bezprecedentnú silu, ale aj dlhú výdrž batérie. Tá sa pri najvyššom jase, zapnutom Wi-Fi a zmiešanom používaní pozostávajúcom zo spúšťania benchmarkov, hrania GTA a surfovania internetom udržala na úrovni 7 až 8 hodín.

Síce to nie je najviac spomedzi konkurencie, no opäť som ochotný urobiť ústupok vzhľadom na celú myšlienku ultraprenosného pomocníka. Čerešničkou na torte je pribalená 65 W USB-C nabíjačka, ktorá podporuje technológiu Rapid Charge, kedy Lenovo uvádza, že dokáže nabiť 48 W batériu na 80 % za hodinu. Takéto hodnoty som v nerušenom stave nameral aj ja, pričom najvyužiteľnejší je rozhodne cyklus prvých 30 minút – vtedy sa X1 Nano nabije takmer na polovicu.

Zhodnotenie

Lenovo, rovnako ako niekoľkokrát v minulosti nastavilo nový štandard v oblasti prenosných počítačov. X1 Nano je nádherným, výkonovo dostačujúcim a z časového hľadiska rentabilným kusom hardvéru, ktorý buduje novú víziu na zaužívaných hodnotách.

Spoľahlivá je aj výdrž batérie, či síce trošku okresaná, no stále rovnaká klávesnica. Za cenu okolo 2500 € možno nemusí ísť u každého o prvú voľbu, no pre tých, ktorí si sú ochotní priplatiť za prémiové materiály a myšiu váhu, môže ísť o zaujímavý produkt na trhu.

X1 Nano ponúka navyše nádherný displej, aktuálne najvšestrannejší Thunderbolt 4 konektor a rýchle, prípadne vymeniteľné interné úložisko. Lenovo sa nevyhne mojej pochvale ani za guráž vyhnúť sa ústupkom, ako to učinil napríklad na hneď viacerých frontoch pri skladateľnom ThinkPade X1 Fold.

Za mňa ide o jedno z najpríjemnejších prekvapení technologického sveta posledných mesiacov a zároveň verím, že ide o priamočiary náznak smeru, akým by sa aj ostatní výrobcovia ultraprenosných notebookov mali uberať.