Dcérska spoločnosť výrobcu Huawei koncom apríla obohatila segment smartfónov strednej triedy o nový model Honor 5C. Jeho najväčším lákadlom je výbava, ktorá je na oficiálnu čínsku cenu (122 €) veľmi slušná. Po pár mesiacoch sa však Honor 5C dostáva aj na slovenský trh, no už pod názvom Honor 7 Lite a s nie až tak atraktívnou cenovkou. Smartfón je momentálne možné na Slovensku získať za cenu okolo 215 €, ktorá je na smartfón nižšej strednej triedy pomerne vysoká.

Na druhej strane sa však netreba pozerať len na papierové špecifikácie a skutočné vlastnosti ukáže až reálny test zariadenia. Honor 7 Lite som sa teda rozhodol otestovať a podeliť sa s vami o moje skúsenosti z dvojtýždňového používania. V recenzii sa budete stretávať s niekoľkými porovnaniami s Honorom 5X, keďže smartfóny sú si dizajnom aj výbavou podobné.

Kúpiť Honor 7 Lite na Slovensku za 212 €

Balenie

Skromnejšie než by sa patrilo

Ak ste už niekedy čítali recenziu na smartfón značky Honor, pravdepodobne ste sa stretli s malou modrou krabičkou, ktorá obsahovala len potrebný základ. V rovnakej totiž prichádza aj Honor 7 Lite. Na jej prednej strane nájdeme len strieborné logo Honoru a na spodnej zadnej strane ďalšie menšie nápisy. Po otvorení balenia som ihneď uvidel smartfón v klasickom plastovom vrecku, pod ním som našiel už len spinku pre vysunutie hybridného slotu a nižšie už len nabíjačku s výstupom 5V/1A a USB kábel.

To je z balenia naozaj všetko a nenachádzajú sa v ňom dokonca ani žiadne manuály. Dobre si spomínam, ako bola pri dávnejšie testovanom Honore 5X nalepená fólia na displeji už od výroby. Pri Honore 7 Lite to však neplatí a akékoľvek ďalšie príslušenstvo si budeme musieť dokúpiť zvlášť.

Konštrukcia a dizajn

Zaujímavá kombinácia kovu a plastu

Honor je známy veľmi dobre konštrukčne, ale aj dizajnovo spracovanými smartfónmi aj v strednej triede. O celokovovom prevedení síce teraz hovoriť nemôžeme, no k tomu sa dostanem neskôr. Na prednej strane zaberá priestor 5.2-palcový displej, ktorý však vypĺňa len okolo 68 % jej plochy. Znamená to teda, že rámiky okolo displeja sú o niečo hrubšie. Nie je to však nič neakceptovateľné a s rozmermi smartfónu, ktoré činia 147.1 x 73.8 x 8.3 mm, som sa ľahko vysporiadal. Hmotnosť 156 gramov je tiež na kovové telo prijateľná. Pod displejom je umiestnené len logo výrobcu a nad displejom sa nachádza reproduktor pre hovory, predný fotoaparát, senzory (proximity a svetelný) a notifikačná LED dióda. Tá bliká zelenou farbou pre všetky upozornenia a červenou pri nízkej kapacite batérie a pri nabíjaní. Zmenu farieb v nastaveniach nikde nenájdeme.

Bočné hrany smartfónu obohacujú tlačidlá pre ovládanie hlasitosti a tlačidlo pre zapnutie/vypnutie na pravej strane, pričom na opačnej (ľavej) nájdeme hybridný slot, do ktorého môžeme vložiť buď dve nanoSIM karty alebo jednu nanoSIM kartu s microSD kartou. Tlačidlá z tela vystupujú dostatočne a s ich nahmataním či stlačením som nemal najmenší problém. Hornú bočnú stranu prerušuje 3.5 mm jack a mikrofón a spodnú stranu mriežka pre reproduktor, ďalší mikrofón a microUSB konektor.

Keď sa pozrieme na zadnú stranu, tak prvýkrát uvidíme použitý kov v konštrukcii. Bočné strany totiž tvorí vrúbkovaný plast, ktorý mierne zasahuje aj do zadnej strany. Brúsený (letecký) kov teda nájdeme výhradne len na zadnej strane a napriek tomu, že smartfón pôsobí mierne „plastovejším“ dojmom, toto riešenie mi nevadilo a dizajnovo sa mi celkom páčilo. Aby som sa však vrátil k jednotlivým prvkom, zadná strana obsahuje mierne vystupujúci 13 MPx fotoaparát, vedľa ktorého je LED blesk. Nižšie už nájdeme ďalšie logo výrobcu a menším písmom informácie ako o modeli, tak aj pôvode zariadenia.

Smartfón je aj napriek použitému plastu spracovaný príkladne a len pri naozaj silnejších stlačeniach bokov občas čo to pukne. Honor 7 Lite sa tiež dobre drží, nekĺže, a bez problémov som ho mohol ovládať jednou rukou.

Displej

Klasické IPS, ktoré neprekvapí

Na svete je veľa ľudí hľadajúcich cenovo dostupný smartfón s uhlopriečkou displeja menšou ako 5.5-palcov, či dokonca menšou ako 5-palcov. Napriek tomu však výrobcovia (najmä tí čínski) túto skutočnosť ignorujú a do smartfónov dávajú najčastejšie používané 5.5-palcové displeje. Predsa len sa však stále nájde zopár výnimiek, ako napríklad Honor 7 Lite. Ten výrobca vybavil klasickým 5.2-palcovým IPS displejom, ktorý síce za kompaktný označiť nemôžeme, no v dnešnej dobe k tomu už veľa nechýba. Rozlíšenie je samozrejme FullHD, čo znamená jemnosť 424 ppi. Od IPS technológie v strednej triede zázraky čakať nemôžeme a naozaj sa ani nekonajú. Kvalitu farieb nemôžeme prirovnávať k vlajkovým lodiam, no stále sa jedná o solídne farby, ktoré potešia priemerného používateľa. Čo ma nepotešilo a musel som to ihneď riešiť, je minimálna hodnota jasu. Displej pri používaní v nočných podmienkach svieti priveľmi a pre zníženie vysokého minimálneho jasu som musel použiť aplikáciu Twilight, ktorá jas dodatočne znížila a zároveň mi poskytla chýbajúci nočný režim.

K dispozícii sú však aspoň podrobné nastavenia farieb displeja. Na výber máme z troch základných režimov, pričom najspokojnejší som bol s predvolenými hodnotami. Ak by ste si však nevybrali ani z jedného režimu, farbu si môžete nastaviť aj manuálne v palete farieb. Keďže sa jedná o IPS displej, určite nemusím pripomínať bezchybné pozorovacie uhly. Maximálna hodnota jasu je tiež na dobrej úrovni a s čitateľnosťou na priamom slnku som nemal žiadny problém. Ak by bol 5.2-palcový displej pre vás stále veľký, v nastaveniach je možné aktivovať režim Rozhranie jednou rukou. Potiahnutím po navigačných tlačidlách sa obrazovka zmenší a s ovládaním jednou rukou už nie je žiadny problém.

Výkon a pamäť

Kirin je to pravé

Huawei, respektíve Honor, väčšinou vybavuje svoje smartfóny čipsetmi vlastnej výroby pod názvom Kirin. Pri Honore 5X bol však použitý Snapdragon 616, ktorý neposkytoval pre strednú triedu práve najideálnejší výkon. Pri Honore 7 Lite sa už výrobca rozhodol použiť Kirin 650, ktorého prítomnosť rozhodne vítam. „Pod kapotou“ sa ukrývajú jadrá Cortex-A53, z toho štyri taktované na 2 GHz a štyri na 1.4 GHz. Výkon je už na oveľa lepšej úrovni a smartfón neobmedzuje používateľa skoro vôbec. Výkon pri práci so systémom je dostatočný a načítavanie, či prepínanie medzi aplikáciami je bezproblémové. Kapacita operačnej pamäte RAM, ktorá dostala 2 GB, sa môže zdať málo, no aj takáto kapacita stále dokáže uschovať množstvo spustených aplikácií a na ich opätovné načítanie som čakal iba pri náročných hrách. Pri hrách ako Modern Combat 5, či Real Racing 3 som so žiadnym sekaním nestretol. O niečo náročnejšiu hru Order & Chaos 2 smartfón zvláda tiež bez zásekov, no maximálnu plynulosť čakať nemôžeme. So žiadnym prehrievaním som sa našťastie nestretol a teploty boli pri hraní aj nabíjaní na prijateľnej úrovni. Na smartfóne som samozrejme vykonal aj testy zaužívanými benchmarkovými aplikáciami a výsledkami sa procesor zaraďuje medzi Snapdragon 650 a MediaTek Helio P10. Pre strednú triedu je to teda ideálny procesor.

TIP: Pre zobrazenie hodnôt prejdite myšou ponad graf

Úložisko dosahuje kapacitu len 16 GB a nie je k dispozícii žiadna verzia s väčšou kapacitou. Pri prvom spustení navyše ostáva voľných len 9.8 GB a takáto kapacita sa dá veľmi rýchlo zaplniť. Našťastie je k dispozícii rozšírenie o ďalších 128 GB pomocou microSD karty, ktorá si svoje miesto nájde v hybridnom slote namiesto druhej nanoSIM karty. K telefónu som skúšal pripojiť aj klasický USB kľúč s formátom FAT32 i NTFS, no telefón naň akosi nereagoval. Podpora OTG sa tu teda, bohužiaľ, nenachádza.

Operačný systém

Prepracovaná EMUI 4.1

Nadstavba od Huawei-u v podaní EMUI sa radí medzi najkrajšie a najprepracovanejšie nadstavby. Počas môjho testovania bola k dispozícii najnovšia verzia EMUI 4.1 založená na Androide 6.0 Marshmallow. Od čistého Androidu má táto nadstavba veľmi ďaleko, a tak sa pripravte na množstvo vychytávok a úplne pozmenený dizajn. Najprv si samozrejme predstavíme samotný dizajn a neskôr aj predinštalované aplikácie a funkcie.

Na odomykanie zariadenia budete s najväčšou pravdepodobnosťou používať snímač odtlačkov, no v opačnom prípade sa budete stretávať s uzamykacou obrazovkou, ktorá zobrazuje informácie o čase, notifikácie (aj s podrobnosťami) a počet prejdených krokov. Potiahnutím ikony fotoaparátu smerom nahor získavame prístup k fotoaparátu a potiahnutím zdola k rýchlym skratkám. Launcher je tradične bez menu s aplikáciami a pôsobí tak, podľa môjho názoru, prehľadnejším dojmom. Ikony aplikácií je možné triediť do zložiek a nechýba ani podpora widgetov. K dispozícii je široká ponuka tém a možností prispôsobenia, ako napríklad zmena efektu prechodu medzi jednotlivými obrazovkami a rozloženie ikon.

Notifikačná lišta je rozdelená na dve časti, pričom na ľavej strane sa zobrazujú notifikácie a na pravej prepínače, ktorých pozície je možné prispôsobiť. Multitasking menu je veľmi podobné tomu z MIUI a zobrazuje aj aktuálnu kapacitu voľnej pamäte RAM. V nastaveniach nájdeme režim Wi-Fi+, ktorý automaticky prepína medzi Wi-Fi pripojením a mobilnými dátami. Ďalej je možné meniť aj pozície tlačidiel v navigačnom paneli a možnosť aktivovať režim rukavice. Na záver spomeniem zo zaujímavých funkcií Plánované zapnutie a vypnutie.

Predinštalované aplikácie

EMUI je na predinštalované aplikácie veľmi bohaté a po alternatívach z Google Play nebudete musieť siahať. Hneď ako prvého spomeniem správcu súborov, ktorý poskytuje prehľad vo všetkých súboroch vďaka záložkám, zabezpečenie súborov vďaka Sejfu, ale aj podrobnú správu súborov a možnosť otvárania súborov typu .ZIP a .RAR. Ak napríklad k nejakému súboru potrebujete rýchly prístup, stačí k nemu pridať záložku a v budúcnosti ho nájdete na hlavnej obrazovke medzi záložkami. Aplikácia správca telefónu pomôže s optimalizáciou systému, čistením nepotrebných súborov, správou prenesených dát a množstvom ďalších užitočných funkcií. Užitočnou funkciou je aj zámok aplikácií, ktorý je vďaka snímaču odtlačkov veľmi intuitívny a odomykanie aplikácií je rýchle. V správcovi je možné zaradiť niektoré aplikácie medzi chránené, čím sa nebudú vymazávať z pamäte a budú bežať na pozadí.

Nepoteší však nadmerný počet predinštalovaných aplikácií od Google, z ktorých niektoré väčšina ľudí ani nikdy nevyužije. Kalendár, Hodiny, Počasie, Kalkulačka, Poznámky, FM rádio, Svetlo, Zrkadlo či kompas sú pri EMUI klasika. Na záver vyzdvihnem aj aplikáciu Zdravie, ktorá ráta kroky, informuje o spálených kalóriách a prejdenej vzdialenosti. Stačí si nastaviť pohlavie, výšku, hmotnosť, dátum narodenia a môžete začať.

Honor si dal na optimalizácii systému príkladne záležať a so žiadnymi pádmi aplikácií či samovoľnými reštartami som sa nestretol. Počas dvojtýždňového používania mi smartfón aj raz zamrzol, no len na dobu dlhšiu ako 15 sekúnd.

Snímač odtlačkov prstov

Snímač odtlačkov je síce v strednej triede už samozrejmosť, no vo väčšine prípadov stále nefunguje bezchybne a bezproblémové snímače nájdeme len v niektorých vlajkových lodiach. Tohto „pravidla“ sa, bohužiaľ, drží aj Honor 7 Lite, i keď musím pochváliť rýchlosť odomknutia. Tá je podľa môjho názoru jedna z najlepších čo sa týka strednej triedy a snímač mi väčšinou odomkol smartfón behom sekundy (ak nie menej). Akonáhle som však mal prst mierne špinavý či vlhký, snímač odtlačok nerozpoznal ani na niekoľký pokus a bol som odkázaný na odomknutie PIN kódom alebo heslom. Najviac je možné zaregistrovať 5 odtlačkov a snímač je možné používať aj k zabezpečeniu aplikácií či k prístupu k Sejfu. Huawei (Honor) však využíva potenciál snímača ešte viac a tak do systému integroval aj funkcie ako napríklad stiahnutie notifikačnej lišty potiahnutím na snímači smerom nadol, či prehliadanie fotiek v galérii tiež posúvaním prstom po snímači. Všetky tieto funkcie je možné aktivovať v nastaveniach.

Výdrž batérie

Lepší priemer s pomalým nabíjaním

Kapacita 3000 mAh je veľmi zaužívaná a tak už väčšina ľudí určite vie, aká výdrž sa dá od tejto kapacity očakávať. Výdrž Honoru 7 Lite síce nikoho neohúri, no zaradil by som ju medzi lepší priemer, čo dokazujú aj benchmarky, v ktorých telefón skóroval lepšie v porovnaní s inými smartfónmi s 3000 mAh batériou. V jeden deň som smartfón používal najnáročnejšie ako sa dalo, čo zahŕňalo neustále pripojenie k Wi-Fi, hranie náročných hier, fotenie, nahrávanie videí, pozeranie videí cez YouTube a internetovú komunikáciu. Smartfón som mal naviac spárovaný cez Bluetooth s náramkom Xiaomi Mi Band a zapnutý výkonný režim. Honor 7 Lite tento deň úplne bez problémov zvládol a na konci dňa mi ostávalo ešte 11 % batérie napriek tomu, že doba zapnutého displeja presahovala hranicu 5 hodín.

Miernejšie používanie zahŕňalo najmä prehliadanie internetu, prezeranie Facebooku a tomu podobné aktivity. Výdrž dosahovala približne dva a pol dňa, pričom obrazovka bola zapnutá po dobu 4 hodín a 35 minút.

Nadstavba EMUI disponuje tromi plánmi napájania – Výkon, Inteligentný a Ultra. Inteligentný režim je vhodný pre každodenné používanie a režim Ultra sa zíde pri veľmi nízkej kapacite batérie, pretože sfarbí displej do čierna a ponechá zapnuté len základné funkcie ako telefonovanie či SMS správy. Rýchlym nabíjaním, bohužiaľ, smartfón nedisponuje a nabíjanie som si nechával len na noc, keďže je veľmi pomalé. Z 15 % na 90 % trvá nabitie 2 hodiny a 14 minút, pričom do 100 % si počkáte ďalšiu hodinu. Pre porovnanie, s technológiou rýchleho nabíjania sa dá 3000 mAh batéria dobiť z 0% na 100% za niečo cez jednu hodinu.

Fotoaparát

Priemerné výsledky s pár nedostatkami

Honor 7 Lite disponuje 13 MPx snímačom, ktorý produkuje podobné výsledky ako Honor 5X. Clona má hodnotu f/2.0 a žiadne detailnejšie informácie o snímači som nenašiel. Fotografie za dobrého osvetlenia sú teda použiteľné a makro fotky dostatočne ostré. Len občas som sa však stretol s príliš presvetlenými fotkami a trochu čudne „fungujúcim“ HDR režimom. Medzi originálnou fotkou a HDR režimom totiž v niektorých prípadoch nemožno pozorovať takmer žiadny rozdiel. Ako je už zvykom, s horším osvetlením prichádza neostrosť, pomalšie zaostrovanie a šum.

Originál vs. HDR

Makro fotky

Nočné fotky

Kompletnú galériu fotografií vytvorených smartfónom Honor 7 Lite nájdete na tomto odkaze.

Video je možné nahrávať v maximálnom rozlíšení FullHD pri 30 snímkach za sekundu. V nastaveniach je možné zapnúť aj softvérovú stabilizáciu obrazu, ktorej kvalitu si môžete pozrieť na videu nižšie. Využil som aj príležitosť nahrať krátke video z koncertu a otestovať tým kvalitu mikrofónu. Spomalené a zrýchlené video kvalitou zaostávajú. Pri zrýchlenom nemožno nastaviť rýchlosť a pri spomalenom sa opakuje rovnaký scenár ako z Honoru 5X. Video má pomer strán 4:3 a prehrať sa dá opäť len v samotnom smartfóne. Pri prenesení do PC sa video správa ako klasické 60 fps video.

Keď som pri operačnom systéme uviedol, že EMUI sa radí medzi najprepracovanejšie nadstavby, na mysli som aj mal aj aplikáciu fotoaparátu. Aplikácia sa síce javí ako jednoduchá s prívetivým ovládaním, no ukrýva množstvom funkcií aj pre profesionálnejších fotografov. Potiahnutím prstom zľava sa zobrazí veľké množstvo režimov ako napríklad Krása, Profesionálne video, Krásne Video, HDR, Panoráma, Dobré jedlo a tak ďalej. Rozšírené nastavenia získame režimom Profesionálna fotografia. Potiahnutím sprava zas získavame prístup k podrobným nastaveniam ako napríklad rozlíšenie, mriežka fotoaparátu či ovládanie zvukom.

Konektivita

Naozaj toho mohlo byť viac

Konektivita určite nie je najsilnejšia stránka Honoru 7 Lite a ponúka len potrebný základ. Do hybridného slotu je možné vložiť dve SIM karty formátu nano, poprípade jednu SIM kartu a microSD kartu. Po vložení dvoch SIM kariet sa telefón automaticky opýta, ktorú SIM kartu chcete na aké úkony používať. Plná podpora slovenských LTE frekvencií je pri Honore samozrejmosť a aj používanie 4G internetu od operátora 4ka bolo bezproblémové. Problém však prekvapivo nastane až vtedy, keď sa rozhodnete si zavolať. Počas testovania som vykonal niekoľko hovorov a vo viacerých sa mi druhá strana sťažovala, že ma počuje slabo, respektíve nepočuje vôbec. Keďže sa však problém vyskytoval sporadicky, je možné, že chyba bola na strane operátora.

Fix polohy pomocou GPS trval trochu dlhšie (okolo 7 sekúnd) a presnosť nikdy neklesla pod 5 metrov. Napriek tomu však bolo GPS stabilné a záznam trasy bezproblémový a presný. Na „špecialitky“ ako napríklad IR Blaster, NFC, USB typu-C či dual-band Wi-Fi môžete zabudnúť, no nachádza sa tu Wi-Fi 802.11 b/g/n s hotspotom a Wi-Fi Direct, ďalej Bluetooth 4.1 LE a klasický konektor microUSB v2.0.

Multimédiá

Všetko dobré, až na reproduktor

Honor 7 Lite postačí aj ako multimediálne zariadenie pre priemerných používateľov. Tí viac náročnejší budú hlavný reproduktor používať len v núdzových prípadoch, keďže sa svojou kvalitou radí niekde medzi priemer až podpriemer. Oveľa lepšie však na tom je 3.5 mm audio jack, ktorý je absolútne bezchybný a s počúvaním hudby cez slúchadlá nebudú mať problém ani náročnejší audiofili. V nastaveniach je už predvolene zapnutý „SWS efekt náhlavnej súpravy“, ktorý odporúčam nechať zapnutý, keďže zvuk výrazne vylepšuje. Základom pre počúvanie hudby je pekne spracovaná a prehľadná aplikácia Hudby, v ktorej však chýba ekvalizér. Minimálne pri počúvaní cez slúchadlá však vôbec nie je potrebný.

Aplikácia Galéria je rozdelená na dve časti, pričom na jednej sa zobrazujú úplne všetky fotky a na druhej sú roztriedené podľa albumov. Pre úpravu fotiek je k dispozícii obrovské množstvo možností, ako napríklad orezanie, široká ponuka filtrov, pridanie mozaiky, grafitov či vodotlače. Galéria je teda naozaj veľmi prepracovaná na svoje si príde určite každý. Prehrávač videa zas okrem prehrávania dokáže video aj minimalizovať , či upraviť jeho rýchlosť.

Záver

Honor 7 Lite: Výborný systém a prekvapivá výdrž batérie

Ako by som teda zhrnul moje dvojtýždňové testovanie? Honor 7 Lite by som zaradil medzi klasické smartfóny strednej až nižšej strednej triedy a ničím výnimočným ma nezaujal. Na jednej strane sa jedná o dobre vyzerajúci smartfón, ktorého telo tvorí kombinácia plastu a kovu. Displej určite nikoho nesklame a bežnému používateľovi poskytne dostatočne kvalitné farby. Oproti Honoru 5X vítam procesor Kirin 650, ktorý spolu s 2 GB operačnou pamäťou poskytuje dostatočný výkon pre plynulý chod systému a aj náročnejšie hry. Fotoaparát úplne stačí na bežné momentky, no tu sa predsa len ukázalo zopár nedostatkov, a to najmä pri videu. Napriek tomu, že 3000 mAh je priemerná kapacita, batéria dokáže vďaka skvelej optimalizácii poskytnúť 2-dňovú výdrž pri bežnom používaní.

Na druhej strane možno nepoteší minimálna hodnota jasu, ktorá sa však dá bez problémov vyriešiť softvérovou cestou. S 2 GB operačnou pamäťou sa síce ešte dá žiť, no pri cene nad 200 € by som očakával minimálne 3 GB. Pri oficiálnej čínskej cene (122 €) je táto kapacita akceptovateľná, no nad 200 € už proste nestačí. Pozornosť by mohol Honor upriamiť aj na video, hlavne čo sa týka spomalených a zrýchlených záberov. Reproduktor je síce nižšej kvality, no pri danej cene je to určite pochopiteľné.

Poďme sa ešte trošku pozrieť na konkurenciu, ktorá pre tento smartfón nie je najmenšia. Pri cene 122 € by sa konkurencia možno hľadala ťažšie, no pri 200 € je už ponuka naozaj široká a všetkých konkurentov ani nebudem menovať, pretože to by bolo na dlho. Za cenu o skoro 10 € menej sa dá zohnať napríklad Xiaomi Redmi Note 3 v 32 GB verzii, ktorý je lepší vo všetkých smeroch. Pod 170 € je dostupný napríklad aj Xiaomi Mi4 v 4G verzii. Aby som však nehovoril len o Xiaomi, konkurenciu pre Honor 7 Lite vie poskytnúť aj Meizu. Spomeniem napríklad model M3 Note, ktorý ponúka celokovové telo, procesor MediaTek Helio P10, 2 GB RAM a 4100 mAh batériu. Jeho cena tiež nepresahuje 200 €. Ak by sme sa však pozreli do Číny, otvárajú sa nám ďalšie možnosti ako napríklad Xiaomi Mi4C, ktorý síce disponuje plastovou konštrukciou, no ponúka Snapdragon 808, 3 GB RAM, 32 GB ROM a stojí len 177 €.