Len o málokom je možné povedať, že zásadne zmenil smerovanie dejín a tak aj celý svet. Jednou z mála takýchto osôb modernej histórie sa však aj stal výnimočný sovietsky inžinier Sergej Pavlovič Koroľov, ktorý dohnal vesmírny program Sovietskeho zväzu na vrchol a kým vedenie žiadalo propagandistické body a pokročilé zbraňové systémy, on chcel posunúť ľudstvo vpred a dosiahnuť nové svety.

Jeho cesta k úspechu však nebola vôbec jednoduchá a jeho pesimistický pohľad na realitu mnohých dodnes prekvapuje, vzhľadom na jeho zážitky je však pochopiteľná. Ako dokázal Koroľov povzniesť vesmírny program do výšin a vytvoriť niečo, z čoho ťažia raketové veľmoci dodnes?

Legenda zodpovedná za legendy

Koroľov mal v konečnom dôsledku na svedomí takmer všetky kozmické stroje a projekty, ktoré väčšina z nás pozná. Stál za raketou R-7, z ktorej neskôr vznikol dodnes používaný Sojuz, za projektom Sputnik a dokonca aj za vynesením prvého živého tvora do kozmu, ktorým sa stal psík Laika.

Raketa R-7, Zdroj: RKK Energia

Svoj príbeh však Koroľov začal v roku 1907 v meste Žitomir, ktoré je na území dnešnej Ukrajiny, vysvetľuje John B. West. Narodil sa ruskému vojakovi a bieloruskej dcére bohatého obchodníka, jeho cesta však viedla zásadne odlišným smerom.

Po vzdelaní v tesárstve sa začal zaujímať o letectvo a ešte počas štúdia začal navrhovať vlastný klzák, píše The Engineer. Napokon, v roku 1923 sa stal členom Spolku letectva a vzdušnej navigácie Ukrajiny a Krymu a už v roku 1924 navrhol plnohodnotný klzák. Tým sa však jeho púť, počas ktorej sa jeho výtvory snažili vzdialiť od zemského povrchu, ešte len začala.

Na scénu prišli rakety

Počas nasledujúcich rokov pracoval s ďalšími technikmi na rôznych experimentálnych leteckých projektoch, kým sa v roku 1930 nezačal zaujímať o raketové motory na kvapalné palivo, ktoré by mohli poháňať lietadlá.

V tej dobe pritom pracoval ako vedúci inžinier ťažkého bombardéru Tupolev TB-3, ktorých Sovietsky zväz skonštruoval stovky ešte pred začiatkom vojny a používal ich oficiálne až do jej konca, aj keď v posledných rokoch do boja nasadené neboli.

Roscosmos

Koroľov napokon v spolupráci s Friedrichom Zanderom založil Skupinu pre výskum reaktívneho pohybu, v rámci ktorej vyvinuli tri rôzne pohonné systémy, ktorých efektivita postupne narastala.

Nešťastný zlom nastal v roku 1938, keď sa dostal Koroľov do väzby kvôli údajnému úmyselnému brzdeniu pokroku vo výskumnom inštitúte, pričom ho dokonca odsúdili na smrť. Skutočný dôvod Koroľovovho zatknutia boli však podľa všetkého nezhody s ostatnými odborníkmi v inštitúte.

Väzba, gulag a návrat

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Odomknúť článok

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Som členom PREMIUM: Prihlásiť sa