Jedným z efektívnych spôsobov, ako nepodporovať ruskú agresiu na Ukrajine, je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne a rope. To ale pochopiteľne nejde urobiť zo dňa na deň. Portál Electrek informoval, že zhruba po roku pretrvávajúceho konfliktu Európa „ušetrila“ na plyne až 12 miliárd eur. Vďačí za to rastu výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.

V piatok 24. februára to bude rok, čo Rusko zaútočilo na Ukrajinu. Proti ruskej agresii sa postavila celá Európa, ktorá na Kemeľ postupne začala uvaľovať rôzne sankcie. Ak totiž krajinu odstrihneme od zdrojov príjmu, nebude mať z čoho vojnu „dotovať“.

Rusko patrí k jedným z najväčších vývozcov zemného plynu a ropy. Z dôvodu obáv, že by mohol Putin rapídne zvýšiť ceny týchto komodít pre Európu, začala Únia urýchľovať prechod na obnoviteľné zdroje energie. Teraz na základe analýzy agentúry Ember vieme, že tento krok mal pre Európu pozitívny vplyv.

Ušetrené miliardy a čistejšia elektrina

Ušetrené miliardy eur, ktoré by inak putovali do Ruska a nepriamo by tak podporili konflikt na Ukrajine, nie sú jediným pozitívom zrýchleného rastu slnečných a veterných elektrární.

Od 1. marca 2022 do 31. januára 2023 narástla výroba zelenej energie v Európe o 50 TWh, čo predstavuje rast zhruba 10 %. Obnoviteľné zdroje v tomto období vyrobili 546 TWh, čo predstavuje 23 % z celého energetického mixu.

One Earth System

Ročný nárast zdrojov veternej a solárnej elektriny znížil v Európe spotrebu plynu o 9 miliárd m³, čo by nás stálo spomínaných 12 miliárd eur. Rok 2023 by sa mal pritom niesť v znamení ešte väčšieho poklesu výroby elektriny z fosílnych palív, teda z uhlia, ale najmä z plynu.

Prispieť k tomu má pokračujúci nárast podielu solárnych a veterných elektrární spolu s neustále sa znižujúcim dopytom po elektrickej energii. Z dlhšieho časového horizontu je ale predpoklad, že dopyt po elektrickej energii bude z globálneho hľadiska stúpať. Tento nárast by ale kompletne mali pokryť obnoviteľné zdroje.

Obnoviteľné zdroje pokryjú takmer celý nárast dopytu

V roku 2022 sme celosvetovo vyrobili 8 349 TWh elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, pričom z uhlia sa za minulý rok vyprodukovalo 10 325 TWh energie. V roku 2025 by sa ale mala karta otočiť. Obnoviteľné zdroje vyprodukujú 10 799 TWh elektrickej energie a produkcia z uhlia klesne na 10 127 TWh.

Slovenské elektrárne

Obnoviteľné zdroje tak pokryjú až 98 % zo zvýšeného dopytu po elektrine, ktorý zapríčiní aj širšia adaptácia elektromobilov po celom svete, píše CarbonBrief. Zvyšné dve percentá pokryje energia z jadra, ktorá je po obnoviteľných zdrojoch druhou najekologickejšou formou výroby.

Smutnou pravdou ale zostáva, že produkcia z uhlia klesne len minimálne a produkcia elektriny z plynu dokonca mierne stúpne. Ak chceme plniť ekologické ciele, výrobu elektriny z fosílnych palív musíme začať čím skôr znižovať. Až tretinu svetovej spotreby elektrickej energie v roku 2025 pripadne na Čínu, pričom celá Ázia spotrebuje polovicu svetovej produkcie.