Minulý rok v decembri sme informovali o tom, ako sa po vyše 40 rokoch podarilo dopraviť na Zem vzorky z povrchu Mesiaca. Išlo o čínsku najzložitejšiu a najkomplexnejšiu vesmírnu misiu, ktorá po dlhých 44 rokoch prerušila výskumný útlm Mesiaca a posunula všeobecné chápanie nášho prirodzeného satelitu a Slnečnej sústavy opäť o krok vpred.

Prvá misia po viac ako 40 rokoch

Vďaka vzorkám, ktoré sonda Čchang-e 5, 16. decembra 2020 úspešne dopravila na Zem, sme dokázali objaviť doposiaľ tie najmladšie mesačné horniny, ktoré doslova otriasli naším chápaním divokej minulosti Mesiaca. Na tému upozornil portál NewAtlas.

Pixabay

Sonda Čchang-e 5 bola prvou sondou, ktorá od roku 1976 priviezla na Zem vzorky mesačného prachu a skál. Predtým posledná návšteva nášho jediného prirodzeného satelitu s cieľom odobratia vzoriek sa odohrala ešte v 70. rokoch minulého storočia, kedy sovietska kozmická sonda Luna 24 dopravila na Zem 170 gramov hornín z lunárneho povrchu.

Jeden z prvých publikovaných výskumov z misie Čchang-e 5, vďaka ktorému sa Čína stala po USA a Sovietskom zväze iba treťou krajinou, ktorá priviezla vzorky lunárneho povrchu na modrú planétu, ukázal, že na Mesiaci bola láva oveľa dlhšie, ako sme si doposiaľ mysleli.

Ako píše portál ScienceAlert, cieľom čínskej misie bolo nájsť dôkazy o najmladších sopečných erupciách na Mesiaci. Závery štúdie publikované v žurnále Science nasvedčujú, že tento cieľ sa podarilo splniť do poslednej bodky.

Najmladšie pozostatky vulkanickej aktivity

Medzinárodný tím pracujúci na analýze nových mesačných vzoriek totiž zistil, že láva na povrchu Mesiaca prúdila ešte pred 1,97 miliardami rokov. K výsledkom sa autori dopracovali prostredníctvom hmotnostných spektrometrov, pomocou ktorých dokázali študovať chemické zloženie vzoriek, ale i analyzovať rozpad rádioaktívnych prvkov v nich.

„Po analýze chemického zloženia nových mesačných hornín zozbieraných v rámci nedávnej čínskej misie sme zistili, že tieto vzorky sú staré sotva dve miliardy rokov, čo z nich robí zatiaľ najmladšie vulkanické horniny objavené na Mesiaci,“ cituje portál NewAtlas vyjadrenie spoluautora štúdie Alexandra Nemchina.

Napriek komplikovanému procesu určovania veku hornín dokázali vedci stanoviť vek drobných, iba 2 milimetre veľkých úlomkov bazaltu/čadiča (hornina sopečného pôvodu) na 1,97 miliardami rokov, čo z tohto materiálu robí doposiaľ najmladšie mesačné skaly aké sme kedy objavili.

Vieme, že počas dlhej histórie Mesiaca došlo na lunárnom povrchu k mnohým sopečným erupciám, ktoré podnietili vznik oblastí známych ako mesačné more. Mesačné moria sú tvorené stuhnutou čadičovou lávou, ktorá zaplavovala Mesiac pred 3 až 4 miliardami rokov, aspoň to teda doteraz naznačovali sopečné horniny zozbierané americkými a sovietskymi misiami.

Treba upozorniť, že vedci na základe pozorovaní, ale taktiež počítania množstva kráterov na povrchu, predpokladali, že na Mesiaci sa zrejme nachádzajú i mladšie sopečné horniny. Tieto predpoklady sa teda po mnohých rokoch konečne podarilo potvrdiť.

Štúdia tak nielen otriasla časovou osou toho, kedy bol Mesiac vulkanicky aktívny, ale pomohla potvrdiť aj účinnosť našich pozorovacích techník.

Podľa spoluautorky štúdie Gretchen Benedix sa však vynára otázka, „prečo tieto mladé čadiče vôbec existujú?“ Najnovšou úlohou vedcov teda bude „objavenie mechanizmu, ktorý vysvetlí ako toto relatívne nedávne zahriatie Mesiaca mohlo podporiť tvorbu čadičovej magmy presahujúcou teplotu 1000 °C.