V odľahlej nehostinnej púšti v Južnej Afrike sa buduje najväčšia vedecká sústava rádioteleskopov. Keďže sa bude rozprestierať na jednom kilometri štvorcovom, projekt dostal celkom jednoduchý názov – Square Kilometre Array (SKA). Cieľom vedcov je podrobnejšie skúmanie vzdialeného vesmíru a získanie odpovedí na dôležité otázky o fungovaní kozmu. Na rozdiel od skúmania viditeľného svetla, ktoré na našu planétu dopadá teraz vedci môžu prostredníctvom rádiových vĺn o počiatkoch vesmíru získať množstvo nových poznatkov, informuje Wired.

Projekt by sa mal zamerať na skúmanie tajomstiev ďalekého vesmíru – vznik prvých hviezd či galaxí, formovanie prvých planét alebo fungovanie magnetizmu v blízkosti čiernych dier. Vedcov tiež zaujíma odpoveď na večnú otázku: „Je tam vonku život?“ Nápad vytvoriť niečo také rozsiahle ako bude SKA vznikol na konferencii ešte v roku 1990. Odvtedy. Už takmer 30 rokov na jeho vytvorení pracuje okolo 1 500 inžinierov.

Vybudovanie SKA sa skladá z viacerých etáp. Prvá z nich sa začala minulý rok a mala by trvať do roku 2027. Počas nej by po Južnej Afrike a ďalších ôsmich krajinách malo byť rozmiestnených asi tritisíc antén. Okrem afrických krajín sa do projektu zapája aj Austrália, na ktorej území sa rozmiestní až milión antén. Ich stavba by mala byť dokončená do roku 2030, avšak pravdepodobne to tak nebude. „Kedy bude tento projekt dokončený? To už bude riešiť môj nástupca,“ povedal generálny riaditeľ projektu SKA Phillip Diamond.

Prvá etapa konštrukcie stála takmer jednu miliardu a postaví sa vďaka nej 133 diskov. Na každom z nich sa elektromagnetické vlny z vesmíru od reflektora odrazia na päť metrový reflektor, ktorý ich zameria na prijímače. Každou sekundou z optického vlákna do hlavného superpočítača prejde takmer 10 terabajtov.

Systém sa bude používať aj na meranie účinkov magnetických polí vo vzdialenom vesmíre. Screenshot/YouTube

Inžinieri potrebujú vybudovať akési pole antén, ktorým vytvoria jedno obrovské výskumné centrum na ploche s priemerom 10 kilometrov. Z tohto centra budú vybiehať špirály ďalších staníc, z ktorých najvzdialenejšie budú až tritisíc kilometrov ďaleko. Austrália bude mať najvzdialenejšie stanice na Novom Zélande a Južná Afrika na ostrove Madagaskar. Tieto špirály budú spoločne pôsobiť ako jeden obrovský ďalekohľad a po ukončení výstavby bude SKA široká 1 800 kilometrov a vedci vďaka nej uvidia päťdesiatkrát viac detailov ako cez Hubblov vesmírny teleskop. Systém SKA zaznamená aj to najslabšie elektromagnetické žiarenie, aké si vieme predstaviť.

Zobraziť celú galériu (2)
Antény projektu Square Kilometre Array budú mať priemer okolo 15 metrov. Screenshot/YouTube

Na vybudovanie systému, ktorý bude schopný prijímať signály vo všetkých frekvenciách je potrebných veľmi veľa finančných prostriedkov. Len to získavanie prostriedkov na stavbu trvalo až do roku 2011, kedy sa 13 krajín dohodlo, že sa budú na projekte finančne podieľať. „Spolupráca je pre SKA skutočnou výzvou. Niekedy trávim viac času ako diplomat a vyjednávač ako vedec,“ hovorí generálny riaditeľ projektu Phillip Diamond.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda