Piatok 13. apríla 2029 sa do dejín modernej astronómie a kozmonautiky zapíše ako jeden z najvýznamnejších momentov 21. storočia. V tento deň sa k našej planéte priblíži asteroid 99942 Apophis, teleso s priemerom približne 375 metrov, ktoré nesie príznačné meno po egyptskom bohovi chaosu.

Hoci počiatočné výpočty z roku 2004 vyvolali obavy z možnej katastrofickej zrážky, dnešné modely nás ubezpečujú o bezpečnom prelete. Napriek tomu pôjde o udalosť, aká sa v zaznamenanej histórii ľudstva neopakovala. Objekt takejto veľkosti totiž preletí vo vzdialenosti necelých 32 000 kilometrov od povrchu Zeme.

To je bližšie, než sa nachádzajú geostacionárne satelity, ktoré zabezpečujú naše telekomunikačné a televízne vysielanie. Pre svetovú vedeckú komunitu však tento tesný prelet nepredstavuje len fascinujúce nebeské divadlo, ale predovšetkým unikátnu príležitosť na „inváznu“ vedu v priamom prenose.

Európska vesmírna agentúra (ESA) preto v spolupráci s japonskou agentúrou JAXA pripravuje ambicióznu misiu RAMSES (Rapid Apophis Mission for Space Safety). Jej cieľom nie je len pasívne pozorovanie, ale aktívny prieskum mechanických a fyzikálnych zmien, ktoré na asteroide vyvolajú slapové sily zemskej gravitácie.

Misia RAMSES je technologickým pretekom s časom. Využitím overenej platformy sondy Hera sa ESA snaží o rekordne rýchly vývoj a štart, aby sonda dorazila k Apophisu ešte pred jeho maximálnym priblížením. Spojenie európskeho inžinierstva a japonských skúseností s hĺbkovým prieskumom asteroidov otvára dvere k pochopeniu vnútornej štruktúry týchto telies.

Tieto poznatky sú kritické pre budovanie efektívnej planetárnej obrany. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na technické detaily tohto projektu, vedecké výzvy, ktorým tím čelí, a na to, prečo môže byť práve RAMSES kľúčovým štítom ľudstva pred budúcimi hrozbami z hlbín vesmíru.

Nová hrozba pre ľudstvo

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda