Čína podľa najnovších informácií oficiálne pokračuje s plánom na vývoj svojej doteraz najväčšej rakety, nazývanej Čchang-čeng 9 (Dlhý pochod 9), ktorou chcú v budúcnosti dostať svojich vlastných astronautov na Mars, informuje ArsTechinca.

Raketa silnejšia než americká SLS či Saturn V

Oficiálne schválenie vývoja doteraz najväčšej čínskej rakety oznámila štátna čínska televízia len dnes. Jej debutový let je naplánovaný na rok 2030, čo znie ako celkom realistický termín vzhľadom na fakt, že ide o raketu odvodenú od ich menších predchodcov a množstvo súčiastok je podobných, či dokonca úplne rovnakých.

Čchang-čeng 9 má dokázať vyniesť na nízku obežnú dráhu Zeme až 140 ton nákladu, čo je rovnaká kapacita, akú mal kedysi Saturn V, ktorý dostal prvých a na dlhú dobu i posledných ľudí na Mesiac. K samotnému Mesiacu však čínska raketa dostane o niečo viac a to až 50 000 kg, o 1 400 kg viac než Saturn V. Že to Čína so svojim vesmírnym programom myslí vážne potvrdzujú jej nedávne úspechy, ako napríklad pristátie na odvrátenej strane Mesiaca a navrátenie vzoriek na Zem.

CCTV

Najvýkonnejšia verzia tejto rakety má mať štyri prídavné nosiče, ktoré po odpojení od hlavného stupňa vytvoria ikonický „Koroľovov kríž“, ktorý je typický pre ruské rakety Soyuz. Len dúfajme, že viac nebudú padať na obývané dediny, ako to je v Číne zvykom.

Vesmírny program Číny, ktorá veľmi rýchlo dobieha celý svet

Čína v poslednej dobe preukázala svoje schopnosti nielen pristátím a návratom z Mesiaca, jej sonda úspešne zaparkovala aj na obežnej dráhe Marsu, kde sa pripojila k sonde Spojených arabských emirátov a len o pár dní na to na povrchu červenej planéty pristál aj rover Perseverance.

I keď zatiaľ Čína na vlastnej rakete astronautov do vesmíru nedostala, aktívne sa o to snaží a práve ich vlastná čínska raketa Čchang-čeng 9 môže zásadne zmeniť pozície v rebríčku najaktívnejších vesmírnych agentúr. Americká SLS, ktorú vyvíja NASA a pomocou ktorej sa chcú dostať na Mesiac má síce zažiť svoj debut skôr, avšak jej kapacita je v prvotnej verzii menšia o takmer 50 ton.

Čínsku verziu však neprekoná ani SLS Block 2 (neskoršia, pripravovaná verzia rakety SLS), ktorá má na nízku obežnú dráhu dostať 130 ton.

Pripravovaná raketa Space Launch System (SLS). Zdroj: NASA

Jediná pripravovaná raketa s väčšou kapacitou je Starship, ktorú momentálne intenzívne vyvíja SpaceX a po orbitálnom dočerpaní paliva má dokázať dopraviť 150 ton nákladu kamkoľvek, nielen na nízku obežnú dráhu Zeme. Snaženie Číny je však aj tak vrelo vítané, keďže prináša neustále nové vedecké poznatky.