Po celé desaťročia sa vedci snažia pospájať rôzne oblasti vedy, pričom tými najdôležitejšími sú vo fyzike teória relativity opisujúca fungovanie vesmíru vo väčšej mierke a kvantová mechanika alebo kvantová fyzika, ktorá platí pre elementárne častice. Medzi týmito dvomi oblasťami je množstvo rôznych nezrovnalostí, ktoré nedávajú zmysel a niektoré vlastnosti pochádzajúce z kvantovej mechaniky sú priam desivé.

Ako ale teraz upozorňuje Interesting Engineering, ľudstvo môže byť konečne na dobrej ceste k spojeniu oboch týchto teórií vďaka jedinečnej rovnici, na základe ktorej sa vedcom podarilo dokázať, že sú Einsteinove rovnice v skutočnosti relativistickou kvantovou mechanickou rovnicou, čo znamená, že máme zrejme konečne na dosah spojenie mikroskopického sveta s makroskopickým.

Porazí staré záhady?

Podľa autorov novej teórie môže kompletne zmeniť naše chápanie vesmíru a objasniť dokonca aj záhady, ako je temná hmota a ďalšie doteraz nevysvetlené komponenty nášho vesmíru. Žiadna z doterajších teórií pritom nebola schopné spoľahlivo vysvetliť všetky javy, ktoré ľudstvo zatiaľ dokázalo v okolitom vesmíre pozorovať.

Všeobecná teória relativity a kvantová fyzika opisujú svet úplne inými spôsobmi a objekty v nich sa správajú fundamentálne odlišne. Veľkým rozdielom medzi týmito dvomi druhmi fyziky sú napríklad jadrá čiernych dier, ktoré sú podľa všeobecnej relativity nekonečne husté, kým podľa kvantovej mechaniky takéto nekonečná existovať nemôžu.

NASA

Spojenie týchto teórií sa tímu vedcov podarilo dosiahnuť redefinovaním hmotnosti a náboja leptónov z hľadiska interakcií medzi energetickými poľami a zakrivením časopriestoru. Podľa autorov štúdie má takéto spojenie teórií objasniť aj fenomény, na ktoré už narazil aj Vesmírny teleskop Jamesa Webba (JWST) – ten totiž objavil galaxie existujúce už 300 miliónov rokov po vzniku kozmu, čo vedci pred tým považovali za nemožné.

Stále potvrdzujeme jeho teórie

Einsteinove teórie ľudstvo potvrdzuje aj desaťročia po jeho smrti, pričom nedávno sa podarilo objaviť „vodopád“ na okraji čiernej diery, ktorý Albert Einstein v minulosti predpovedal jednou z teórií. Podľa Einsteinovej teórie je nemožné, aby sa častice v blízkosti čiernych dier bezpečne pohybovali po kruhových obežných dráhach. Namiesto toho sa prudkou prepadávajú do nej a naberajú pri tom rýchlosť blížiacu sa rýchlosti svetla.

Na hranici prelomu

Vďaka tejto novej štúdii sa zdá, že je fyzika a veda celkovo na skutočnom prelome, ktorý posunie ľudstvo vpred. Zatiaľ je však priskoro oslavovať a poznatky vedcov musia prejsť intenzívnym testovaním a skúškami, aby sa zistilo či skutočne obstoja. V minulosti sa objavilo viacero potenciálnych prelomov, pri ktorých sa ale nakoniec ukázalo, že až tak úžasné neboli.

Jedným z nich je aj objav Higgsovho bozónu, ktorý bol na jednej strane nesmierne dôležitý, avšak zároveň nepriniesol ani zďaleka tak veľkú zmenu, ako fyzici pôvodne očakávali. Higgsov bozón má však napriek sklamaniu rôzne vlastnosti, ktoré vedcom naďalej nedávajú zmysel a ostávajú predmetom výskumu, i keď odpovede možno prinesú až výkonnejšie urýchľovače častíc.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú