Hoci život na Zemi, alebo kdekoľvek vo vesmíre si bez prítomnosti Slnka či inej hviezdy ani len nevieme predstaviť, od 90. rokov minulého storočia je známe, že naprieč celým vesmírom sa môžu potulovať planéty, ktoré neobiehajú okolo žiadnej hviezdy. Títo vesmírni tuláci dokonca môžu mať svoje vlastné a navyše obývateľné mesiace. Aspoň to teda vyplýva z výsledkov novej štúdie publikovanej v žurnále International Journal of Astrobiology.

Vesmírni tuláci

Ako píše portál Sciencealert, napriek tomu, že obývateľnosť túlavých planét je vysoko nepravdepodobná, vzhľadom na absenciu hviezdneho žiarenia / tepla, mesiace týchto vesmírnych „tulákov“ môže byť už úplne iný šálok kávy. Nové simulácie založené na matematických modeloch totiž naznačujú, že niektoré extrasolárne mesiace, prinajmenšom tie s veľmi špecifickými podmienkami, môžu teoreticky disponovať svojou vlastnou atmosférou, tekutou vodou či dokonca môžu prekvitať životom.

NASA/JPL-Caltech/R. Hurt (Caltech-IPAC)

V súčasnosti sa odhaduje, že pre každú hviezdu v Mliečnej dráhe môže existovať aspoň jedna túlava exoplanéta. Aj keď sa doposiaľ nepodarilo nájsť presvedčivé dôkazy, predpokladá sa, že množstvo týchto túlavých exoplanét bolo zo svojho systému vyvrhnutých spolu s exomesiacom. Vedci tu vychádzajú najmä z poznatkov o Slnečnej sústave, kde sa mesiace vyskytujú naozaj vo veľkom počte (viac než 640).

Tiež vieme, že život ako ho poznáme okrem iného závisí od tekutej vody. Preto sa aj pri hľadaní života na extrasolárnych planétach zameriavame najmä na tie, ktoré sa nachádzajú v tzv. obývateľnej zóne, teda oblasti, kde je planéta v „ideálnej“ vzdialenosti, aby sa na nej mohla vyskytovať voda v kvapalnom skupenstve. V slnečnej sústave by sme takúto oblasť mohli nájsť medzi obežnými dráhami Venuše a Marsu, upozorňuje portál UniverseToday.

Napriek tomu sa však za touto hranicou, známou tiež ako snežná čiara, či hranica mrazu, nachádzajú miesta, kde je vodu v kvapalnom skupenstve možné nájsť. Reč je už o dobre známych mesiacoch Ganymedes a Európa, ktoré sú prirodzeným satelitom Jupitera či mesiaci Enceladus obiehajúcim okolo planéty Saturn. Na týchto mesiacoch však prítomnosť tekutej vody nie je podmienená slnečným teplom, ale tepelným ohrevom vznikajúcim v dôsledku gravitačných interakcií.

NEPREHLIADNI
Túla sa vesmírom bez hviezdy. Objavili sme špeciálnu planétu s hmotnosťou podobnou ako Zem

Ide to aj inak

V novej štúdii sa preto vedci sami seba spýtali, či mesiace exoplanét, ktoré neobiehajú okolo žiadnej hviezdy a svojou veľkosťou pripomínajú planétu Jupiter, nemôžu vďaka podobným gravitačným interakciám obsahovať tekutú vodu, teda podobne ako mesiace Jupitera či Saturnu.

Okrem uvedeného sa zamerali aj na to, akým spôsobom by sa tieto obývateľné exomesiace mohli formovať a či vôbec dokážu udržať vodu v kvapalnom skupenstve dostatočne dlho, aby sa stihol vyvinúť primordiálny život.

Konkrétne sa zamerali na túlavé exoplanéty s hmotnosťou Jupitera, ktoré majú vlastný exomesiac s hmotnosťou Zeme. Ten by ešte mal mať atmosféru zloženú z oxidu uhličitého (90 %) a vodíka (10 %). Čo sa týka atmosféry, jej chemická evolúcia by podľa dostupných informácií bola ovplyvňovaná prostredníctvom kozmického žiarenia a slapových síl vyvíjaných na exomesiac v dôsledku gravitačnej interakcie s planétou.

Kozmické žiarenie by bolo tiež hlavnou hnacou silou chemickej kinematiky zodpovednej za premenu vodíka a oxidu uhličitého na vodu. Týmto spôsobom sa na povrchu exomesiaca obiehajúceho okolo túlavej planéty vyskytne pomerne značné množstvo vody, ktoré je dostatočné pre vznik a vývoj života v primeranom časovom horizonte.

Presnejšie by sa na povrchu takéhoto exomesiaca malo nachádzať približne 10 000-krát menej vody ako sa nachádza v zemských oceánoch, čo je ale stále 100-krát viac ako sa nachádza v zemskej atmosfére. Podľa vedcov by to pre vznik života očividne stačilo.

Čo sa týka udržania vody na povrchu, teda aj dostatočnej teploty, o tú by sa mali postarať už spomínané slapové sily, pričom ďalšie dodatočne teplo by mohlo vznikať vďaka oxidu uhličitému, ktorý by mohol vytvoriť dobre známy skleníkový efekt.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom