Spoločnosť Boom Supersonic uskutočnila 5. novembra siedmy testovací let ich experimentálneho lietadla XB-1, ktoré dosiahlo novú maximálnu rýchlosť Mach 0,82, čo je približne 1 012 km/h. Cieľom projektu XB-1 je dosiahnuť nadzvukovú rýchlosť (Mach 1) a pripraviť technológiu pre plánované komerčné lietadlo s názvom Overture, ktoré má v budúcnosti ponúknuť ekologickejšiu verziu nadzvukovej dopravy. Na tému upozornil portál IFLScience.

Počas posledného testu, ktorý prebiehal vo vyšších výškach a rýchlostiach než predchádzajúce lety, lietadlo dosiahlo výšku 7 014 metrov (23 015 stôp).Hlavnými úlohami tejto fázy testovania bola kontrola aerodynamickej stability (tzv. „flutter envelope“) a testovanie tlakových systémov v kokpite. Tento typ testov je nevyhnutný na overenie, že lietadlo bude bezpečne zvládať nadzvukové lety a zaťaženia, ktoré vznikajú pri vyšších rýchlostiach a výškach.

Technologická a ekologická výzva

Boom Supersonic plánuje použiť skúsenosti a údaje z testov XB-1 na vývoj nadzvukového komerčného lietadla Overture, ktoré by podľa spoločnosti malo byť environmentálne prijateľnejšie ako jeho predchodca Concorde. Concorde, ktorý lietal medzi rokmi 1976 a 2003, prepravoval pasažierov rýchlosťou Mach 2, no jeho prevádzka bola ekonomicky náročná a výrazne prispievala k znečisteniu. Ekologické problémy, vysoké prevádzkové náklady a fatálna nehoda v roku 2000 viedli k jeho ukončeniu v roku 2003.

Lietadlo Overture, ak sa podarí dotiahnuť vývoj do komerčnej fázy, by mohlo ponúknuť nadzvukové cestovanie s nižšími emisnými stopami. Boom Supersonic plánuje dosiahnuť tieto ciele aj prostredníctvom použitia obnoviteľných leteckých palív, ktoré by mali zmierniť emisie CO₂, čo je kľúčová podmienka moderného leteckého priemyslu.

Midjourney/Úprava redakcie

Výzvy nadzvukového letu

Nadzvukové lietadlá, ako je XB-1, čelia mnohým technologickým výzvam, predovšetkým pokiaľ ide o hluk spôsobený tzv. sonickým treskom, ktorý je výsledkom prekonania rýchlosti zvuku. Tento hluk výrazne obmedzuje možnosť nadzvukového lietania nad pevninou. Aj NASA preto vyvíja experimentálne lietadlo X-59, ktoré má technológiu minimalizujúcu sonický tresk. Vývoj takejto technológie je zásadný pre akúkoľvek nadzvukovú leteckú dopravu v budúcnosti, najmä v hustejšie osídlených oblastiach.

Podľa odborníkov z letectva zostávajú výzvy, ktoré musia Boom Supersonic a iní prekonávať, zložité a náročné na vývoj aj investície. Okrem náročnej aerodynamickej kontroly musí vývojári vyriešiť aj dlhodobú prevádzkovú bezpečnosť, ekonomickú efektívnosť a zníženie uhlíkovej stopy, ktoré sú v súčasnosti štandardnými požiadavkami na všetky nové lietadlá.

Ak sa Boom Supersonic podarí vyriešiť tieto problémy, mohli by sme sa v budúcnosti dočkať nadzvukových letov, ktoré by skrátili cestovný čas na polovičku. Napriek tomu však nadzvuková letecká doprava zostáva technologicky aj ekonomicky náročným cieľom, ktorý si vyžiada ďalšie roky vývoja a optimalizácie.