Zem pred približne 9200 rokmi zasiahla extrémne silná slnečná búrka. Možno by si s ňou vedci nelámali hlavu, ak by sa nevyskytla počas solárneho minima, kedy by naša planéta mala byť pred slnečnými erupciami v bezpečí. Na tému upozornil portál SciTechDaily.

Nebezpečné solárne búrky

Slnko k nám z vrchnej atmosféry neustále vysiela prúd nabitých častíc. Tie niekedy v podobe neuveriteľne rýchleho prúdu solárneho vetra bičujú magnetické pole našej planéty a vytvárajú geomagnetické búrky.

NASA/Goddard Space Flight Center

Ako objasnil nedávno v rozhovore pre portál FonTech.sk riaditeľ Astronomického ústavu SAV Peter Gömöry, najštandardnejším a najčastejším prejavom interakcie nabitých častíc pochádzajúcich zo Slnka so zemským magnetickým poľom je polárna žiara.

Veľmi silné geomagnetické búrky ale môžu viesť až k výpadku niektorých slaboprúdových systémov, satelitov či GPS systémov. Dobrým príkladom je rok 1989, kedy v kanadskom Quebecu došlo vplyvom geomagnetickej búrky, respektíve indukovaných prúdov, k zničeniu hlavných transformačných staníc.

Je teda v našom záujme prichádzajúce solárne búrky a výrony koronálnej hmoty s čo najväčšou presnosťou predpovedať. Vedci z tohto dôvodu pozorne študujú históriu geomagnetických búrok, slnečných erupcií, výronov koronálnej hmoty a podobne.

Ako píše portál NewAtlas, hoci písomné záznamy o takýchto udalostiach siahajú iba niekoľko storočí späť, dôkazy o týchto udalostiach môžeme objaviť aj v ľade a sedimentoch. Práve analýza zmrznutých vzoriek z Grónska a Antarktídy nám v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature Communications prezradila, že v roku 7176 pred našim letopočtom musela prebehnúť obrovská geomagnetická búrka.

Ako cestujeme v čase?

Keďže doposiaľ sa nám nepodarilo vytvoriť žiadny stroj času, ktorý by nás vrátil tisícky rokov do minulosti, vedci sa musia spoliehať na analýzu vyvŕtaných sedimentov a ľadu. V týchto „vykopávkach“ sa snažia objaviť rádioaktívne izotopy ako berýlium-10 a chlór-36, ktoré sú produkované časticami vyvrhnutými Slnkom počas výronu koronálnej hmoty a môžu sa dostať až k nám na povrch.

Raimund Muscheler

Vzhľadom na to, že v skúmanom ľade, v hĺbke zodpovedajúcej roku 7176 pred našim letopočtom, bolo objavené veľké množstvo týchto izotopov, znamená to, že pred asi 9200 rokmi musela prebehnúť obrovská geomagnetická búrka. Navyše, rovnaký podpis bol zaznámený v štyroch rôznych ľadových vrtoch (troch z Grónska, jeden z Antarktídy).

Toto zistenie samo o sebe nie je žiadnym prevapením – nebolo by to prvýkrát, čo vedci objavili nejaké dávne stopy po geomagnetickej búrke. Problém však je načasovanie. Vieme, že Slnko prechádza pravidelnými 11-ročnými cyklami striedania aktivity, pričom sa predpokladá, že ku geomagnetickým búrkam dochádza počas tzv. slnečného maxima.

Rok 7176 pre našim letopočtom však podľa vedeckých výpočtov zodpovedá obdobiu, kedy Slnko malo byť veľmi blízko svojho minima, respektíve minimálnej aktivity. Toto zistenie podľa autorov môže otriasť našim chápaním toho, kedy by sme mali byť na pozore pred slnečnými búrkami.

Ak by k podobne silnej erupcii došlo teraz, mohlo by sa pokojne stať, že by poškodila satelity, spôsobila výpadky elektriny, či vyradila internet na celej planéte na niekoľko mesiacov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky