Slnko je približne v polovici svojho života a so svojim vekom 4,65 miliárd rokov patrí medzi hviezdy stredného veku. Vieme, že centrálna hviezda Slnečnej sústavy sa so svojim pribúdajúcim vekom postupne menila a najmä otepľovala.

Mnoho informácií o minulom správaní, vlastnostiach, ale i tom, akú úlohu Slnko zohralo pri vzniku života na Zemi, nám však stále uniká. Doplniť kúsky tejto chýbajúcej „skladačky“ sa teraz pokúsili vedci z NASA vo svojej novej štúdii publikovanej v žurnále The Astrophysical Journal. Na tému upozornil portál UniverseToday.

Blízka hviezda je dvojčaťom Slnka

Ako píše NASA na svojom webe, nová štúdia poskytuje detailný pohľad na blízku hviezdu, o ktorej sa predpokladá, že je „dvojčaťom Slnka“. Práve hviezdy podobné tej našej, v závislosti od ich veku, môžu prezradiť mnoho užitočných informácií o minulosti, ale i budúcnosti Slnka, čo nám môže pomôcť zodpovedať množstvo doslova životne dôležitých otázok.

ESA/NASA

Jednou z hviezd, ktorá nám čo-to môže prezradiť o minulosti Slnka, je aj Kappa 1 Ceti vzdialená iba 30 svetelných rokov. Odhaduje sa, že táto hviezda obývajúca súhvezdie Veľryba je stará 600 až 750 miliónov rokov, teda je v zhruba v tom veku, v akom bolo Slnko v čase, keď na Zemi začal vznikať život. Ako iste tušíš, táto informácia sama o sebe robí Kappa 1 Ceti jednu z najzaujímavejších hviezd pre výskum.

Astronómovia Kappa 1 Ceti študovali jeden celý rok prostredníctvom teleskopov ako Hubble, TESS, NICER, či XMM-Newton. Údaje z týchto pozorovaní následne poskladali a vytvorili úplne nový model založený na modeli Alvénových vĺn (Alfvén Wave Solar Model). Ten funguje tak, že astronómovia zadajú známe informácie o danej hviezde a model im poskytne predpoveď o budúcej aktivite solárneho vetra.

NEPREHLIADNI
Slnko sa znova preberá k životu. Po rokoch vychrlilo najsilnejšiu solárnu erupciu, ktorá ovplyvnila aj rádiové vlny

Nový model prezradil veľa informácií o minulosti Slnka

Na základe nového modelu a zozbieraných údajov sa vedci dozvedeli, že Slnko sa v minulosti otáčalo až 3-krát rýchlejšie ako sa otáča v súčasnosti a malo tiež oveľa silnejšie magnetické pole. Údaje tiež naznačujú, že na Slnku dochádzalo oveľa častejšie k erupciám a uvoľňovaniu vysokoenergetických častíc.

Umelecká predstava toho, ako vyron koronálnej hmoty mohol v minulosti zasiahnuť slabú magnetosféru Zeme. ZNASA/GSFC/CIL

V súčasnosti je vplyv týchto častíc viditeľný najmä v blízkosti pólov našej planéty, kde po stretnutí s vrchnou časťou atmosféry vytvárajú nádhernú polárnu žiaru. Pred 4 miliardami rokov by sme však polárnu žiaru mohli pozorovať na mnohých miestach po celom svete, aspoň to teda naznačuje nová štúdia.

Okrem týchto, možno pre mnoho ľudí „nudných“ údajov,  štúdia poskytuje ešte jeden veľmi zaujímavý pohľad do minulosti. Keďže magnetické pole Zeme bolo v minulosti o niečo slabšie, vplyvom neustáleho vyvrhovania koronálnej hmoty z mladého Slnka mohlo na našu planétu dopadať oveľa viac vysokoenergetických častíc.

Práve tie mohli zohrať kľúčovú rolu pri vzniku biologických molekúl. Ak sa tieto informácie ukážu ako pravdivé, potom môžeme s istotou povedať, že Slnko zohralo pri formovaní pomyselných stavebných kameňov života kritickú rolu.

Navyše, k podobným procesom by mohlo dochádzať v mnohých hviezdnych systémoch nie len v našej galaxii, ale i po celom vesmíre. Zatiaľ však ide len o počiatočný výskum takže tieto závery o formovaní života zatiaľ treba brať s rezervou. Vedci však dúfajú, že v budúcnosti pomocou tohto modelu analyzujú i ďalšie hviezd (v rôznych „vekových kategóriách“) podobné Slnku a vytvoria tak oveľa presnejší obraz minulosti Slnka.

Čítajte viac z kategórie: Novinky