Plusy

+ originálne spracovanie nepriateľov
+ dôraz na japonský folklór a kultúru
+ autentické spracovanie otvoreného sveta

Mínusy

- príbeh bez výraznejších hlavných a vedľajších postáv
- väčší dôraz na akciu a málo hororových prvkov
- nudná, opakujúca sa herná náplň
- jednoduchý súbojový systém
- časté prepady snímkovania

Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Upršané ulice neónom zaliateho Tokia, originálne spracovanie paranormálnych nepriateľov, hutná hororová atmosféra a desiatky hodín obsahu. Aj takýmito výrokmi nás pred vydaním Ghostwire: Tokyo masírovali tvorcovia z Tango Gameworks, ktorých možno pokladať za veteránov svojho remesla. Opak je ale pravdou a po tridsiatich hodinách strávených s hrou by sme na tento horor čo najskôr najradšej zabudli.

Predpoklady úspechu tohto titulu boli už od pôvodného ohlásenia v roku 2019 pomerne vysoké. Japonské herné štúdio Tango Gameworks, ktoré založil legendárny tvorca hororovej série Resident Evil – Shinji Mikami, už minulosti potvrdilo svoju kvalitu so sériou The Evil Within. Aj napriek svojím nedostatkom chytila za srdce tisícky hororových fanúšikov, kde priniesla svieži vánok do postupne vymierajúceho hororového žánru. Po päťročnej odmlke prichádza na rad úplne nová herná značka, ktorá pracuje s domovským prostredím a folklórom vývojárov. A kým táto zložka funguje takmer dokonale, po tej hernej vidieť značné medzery. Poďme ale pekne poporiadku.

Dej Ghostwire: Tokyo, ako názov napovedá, je zasadený japonskej metropoly súčasnosti. Po masovom zmiznutí väčšiny obyvateľstva ovládli Tokio nadprirodzené temné sily – „The Visitors“, ktoré pustošia vyľudnené ulice veľkomesta. Postaviť sa im dokáže len hlavný protagonista príbehu Akito, ktorý z nevysvetliteľných dôvodov je jediným preživším.

Na ceste k nastoleniu poriadku bude mať po svojom boku, alebo lepšie povedané priamo vo svojom vnútrajšku ducha menom KK, bývalého detektíva paranormálnych javov. Po úvodnom šoku uzavrú obe strany vzájomnú dohodu, v ktorej Akito pomôže detektívovi zavrieť nedokončené prípady výmenou za záchranu blízkej osoby hlavného hrdinu. Príbeh dokonca rozvíja aj hrateľný prológ, Ghostwire: Tokyo – Prelude, odohrávajúci sa šesť mesiacov pred udalosťami hlavnej hry, ktorý si je možné bezplatne stiahnuť z Playstation Store či Steamu.

Bohužiaľ samotná gradácia približne desaťhodinovej hlavnej príbehovej zložky nijak výrazne neprekvapí a obdobné príbehy a naratívy si už istotne niekde videl a počul. Rovnakým spôsobom môžeme zhrnúť aj obsah desiatok vedľajších misií, v ktorých budeš pomáhať zblúdeným dušiam nájsť pokoj a zmierenie.

Herná náplň hlavných aj vedľajších úloh zväčša spočíva v nájdení určitého predmetu, strateného ducha, či v likvidácií nepriateľský paranormálnych stvorení. Ak teda očakávaš rozsiahlejšie prepojené, na seba nadväzujúce bočné úlohy plné zvratov a pútavých príbehov, v Ghostwire: Tokyto ich budeš hľadať márne.

Bojová zložka hry na tom nie je o nič lepšie. Akito vďaka duchovným schopnostiam dokáže pomocou svojich rúk ovládať živelné techniky vzduchu, ohňa a vody. V zjednodušenom preklade ide o náhradu klasických zbraní, ktoré boli zamenené za magické schopnosti. Kým vzdušné rýchle útoky – ručnú zbraň s vyššou kadenciou využiješ najmä pri likvidácií slabších nepriateľov, pomocou ohnivej výbušnej gule – raketometu razom pokoríš aj toho najťažšieho súpera. A ak budeš v obkľúčení viacerých protivníkov, oceníš vodnú vlnu – brokovnicu so širokým dosahom. V prípade potreby je možné použitie obrannej magickej aury.

Hlavný hrdina disponuje aj originálnym magickým lanom, pomocou ktorého dokáže po niekoľkých úspešných zásahoch vytrhnúť protivníkovi jeho vnútro. Po znehybnení viacerých nepriateľov naraz je takáto likvidácia efektívna a naozaj jedinečná. Okrem magických schopností má Akito k dispozícií aj luk, ktorého využitie na diaľku je ale ťažkopádne, nehovoriac o nedostatku šípov na bojisku. Arzenál dopľujú aj magické talizmany – granáty a špeciálny výboj energie, pomocou ktorého omráčiš okolitých protivníkov a jednoduchšie odhalíš ich vnútro. Okrem priamych súbojov hra ponúka aj kradmý postup a likvidáciu, jej využitie je ale skôr sporadické a po tichom zlikvidovaní pár nepriateľov sa hra opäť presúva do akčného módu.

Aj keď navonok sa môže zdať že súbojový systém má dostatočnú hĺbku a dlhotrvácnosť, zdanie klame. Väčšina súbojov totiž prebieha úplne rovnakým spôsobom a bežných nepriateľov zdoláš jednoduchou technikou cúvania, výberu vhodnej „munície“ a stláčania tlačidla útoku. Podstatná časť nepriateľov je pomalá až nemotorná a len málokedy hráč pociťuje bezprostredné nebezpečie, čo je pri hororovej hre neakceptovateľné. Väčšiu kreativitu sme čakali aspoň pri dueloch s bossmi, no márne. Kreatívne poňatie súbojov nemožno tvorcom odoprieť, no nie je všetko zlato čo sa blyští.

Okrem zápolenia s nepriateľmi je neoddeliteľnou zložkou hry aj skúmanie otvoreného sveta. Kompaktnejšia rekreácia Tokia je spracovaná naozaj vierohodne a ak si japonskú metropolu v minulosti navštívil, istotne razom spoznáš ikonické miestne pamiatky a časti mesta. Nechýbajú úzke uličky plné neónových tabúľ, stanice metra, temné zákutia skrývajúce cennosti alebo prepracované interiéry niektorých budov.

Prekvapivým aspektom hry je vertikálnosť pohybu. Na mnohých vyvýšených miestach sa nachádzajú lietajúci pomocníci, ku ktorým sa môžeš so svojím hákom okamžite pritiahnuť. Prieskum sveta tak razom naberá nový rozmer a okrem uličiek môžeš preskúmavať aj strechy budov, mrakodrapy, rozpracované staveniská.

Mapa herného Tokia je rozdelená do niekoľkých častí zahalených škodlivou hmlou. Tieto sektory dokážeš odkliať pomocou očistenia brán Torii, ktoré pripomínajú „Ubisofťácke“ rádio veže, respektíve synchronizačné miesta zo sérií Far Cry a Assassin’s Creed. Odkliaty sektor následne odhalí desiatky ikoniek vrátane bočných misií, nákupných miest a stoviek stratených duší.

Od tohto zaužívaného konceptu sa vývojári snažia odstrihnúť a kým v objavovaní sveta mnohí nechávajú hráčom voľnú ruku, Ghostwire: Tokyo je zaseknutý v nekonečnom kolobehu fádnych, opakujúcich sa úkonov. Následný pohľad na ikonkami preplnenú mapu je naozaj hrôzostrašný a pripomína tituly z pred dekády.

Voliteľné úlohy sú aj napriek použitiu autentického japonského folklóru a kultúry jednotvárne. Nevyhneš sa napríklad hľadaniu japonského psíka mývalovitého – Tanuki, počet magických výstrelov rozšíriš po nájdení svätýň Jizo a nechýbajú ani desiatky zberateľských predmetov, ktoré môžeš za finančnú odmenu predať zhovorčivým túlavým mačkám. Tie ti na oplátku ponúknu desiatky kusov oblečenia, pózy do foto módu či hudobné sklady, ktoré si môžeš následne ľubovoľne spustiť v hernom audio prehrávači.

Azda najotravnejším úkonom bolo neustále hľadanie zblúdených duší, ktorých by sa dalo narátať na stovky. Po ich absorbovaní do japonského papierového talizmanu Katashiro je následne nutné ich preniesť na druhý svet pomocou telefónnej búdky. Akokoľvek sa snaží byť tento koncept originálny, jeho výsledok nám priniesol viac vrások na čele ako by bolo vhodné. Duše sa nachádzajú naozaj na každom rohu a ich kompletné vyzbieranie zaberie značnú časť z celkového herného času. Bez tohto monotónneho procesu sa ale nezaobídeš, nakoľko transfer duší zabezpečuje body skúseností, pomocou ktorých dosahuješ nové úrovne a odomykáš nevyhnutné zručnosti.

Z priemernosti žiaľ nevybočuje ani technické spracovanie novinky, ktorá vychádza exkluzívne na PC a Playstation 5. Aj keď v určitých prípadoch dokáže hra vyčariť naozaj pôsobivé scény, najmä v spojení s meniacim sa prostredím a parádnym originálnym spracovaním nepriateľov, väčšina titulov v otvorenom svete vyzerá na Playstation 5 omnoho lepšie. Unreal Engine 4 melie z posledného a popri hrách z otvoreného sveta akými sú Horizon: Forbidden West či Spider-Man pôsobí Ghostwire: Tokyo zastaralo a nevýrazne.

Hra na Playstation 5 ponúka až šesť grafických režimov, spomedzi ktorých si vyberie naozaj každý. Mód kvality sa štandardne zameriava na plnohodnotné 4K rozlíšenie v 30FPS vrátane ray-tracingu. Režim výkonu znižuje rozlíšenie a odstraňuje ray-tracing výmenou za dvojnásobné 60 FPS snímkovanie. Hybridnými módmi sú High Frame-Rate Quality / Performance Mode, pri ktorých je snímkovanie odomknuté a hra môže bežať na vyšších, často nekonzistentných úrovniach s občasným trhaním obrazu. To možno odstrániť pri posledných dvoch režimoch, kde rozlíšenie klesne na úkor zapnutého V-Syncu.

My sme hru hrali primárne vo výkonnostnom režime na Playstation 5, no ani v tomto prípadne nemožno hovoriť o stopercentnej plynulosti. Snímkovanie sa najmä pri náročnejších akčných scénkach a vyvýšených miestach konštantne prepadalo takmer o polovicu. Plachtenie mestom, kde je potrebná aj dávka presnosti, bolo tak často nekonzistentné. Zamrzí aj takmer akákoľvek absencia atmosférického soundtracku, ktorý absentuje pri prechode mestom či pri súbojoch. Hudbu si tak budeš môcť pustiť iba z už vyššie spomenutého hudobného prehrávača.

Na druhej strane bolo využitie ovládača DualSense zvládnuté na jednotku. Detektív KK sa ti bude prihovárať priamo z reproduktora, pri vyťahovaní duší z nepriateľov ti triggery kladú odpor a nechýba ani dobre zvládnutá haptická odozva. Vývojári nezabudli ani funkciu touchpadu, kde pri odčarovaní je potrebné nakresliť určité magické vzorce. Jeho implementácia je ale zvládnutá podpriemerne a mnohokrát sa daný vzorec ani nepodarí nakresliť tak, ako si predstavuješ. Našťastie sa tieto „hádanky“ dajú preskočiť stlačením tlačidla.

Japonskí vývojári z Tango Gameworks mohli namiešať ten najchutnejší kokteil plný hutnej hororovej atmosféry v spojení s lokálnym autentickým spracovaním a zábavným herným konceptom. Namiesto toho nám naservírovali nemastnú-neslanú zlátaninu, ktorá sa snaží zaškrtnúť všetky políčka, no v konečnom dôsledku možno hovoriť len o premrhanom potenciáli a obrovskom sklamaní. Ghostwire: Tokyo nie je dobrou hrou v otvorenom svete a nie je ani hororovým dobrodružstvom, na ktoré sme päť rokov čakali.

HODNOTENIE

6.5/10

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú