V dnešnom svete sa stretávame s obrovským kvantom informácií a noviniek. Často sa však objavujú aj nepravdivé informácie, ktorých účelom je zavádzať a upravovať pravdu. Takéto nepravdy sa potom šíria na verejnosti rýchlosťou blesku a mnohí ľudia dokážu uveriť aj skutočne bizarným správam.

Chlapi „vyzliekajú” ženy cez umelú inteligenciu. Otestovali sme najbizarnejšiu technológiu súčasnosti, je to vôbec legálne?

Slováci namontovali fotovoltiku a teraz ju nemajú z čoho zaplatiť. Štát nevypláca sľúbené dotácie

Toto nesmieš zmeškať. Slovákov dnes čaká unikátne vesmírne divadlo

Facebook je pre mnohých dokonalým nástrojom na zdieľanie upravených alebo vymyslených informácií, ktoré majú zavádzať ostatných ľudí. Mnohé takéto správy si pritom získajú v krátkom čase veľkú pozornosť, stovky či tisíce lajkov a zdieľaní, čo len urýchľuje ich šírenie k ďalším a ďalším čitateľom.

Doteraz sme preto mali možnosť vidieť, akými metódami sa rozhodli kompetentní zdieľanie takýchto informácií obmedziť na minimum. Zastaviť ich vytváranie je však skoro nemožnou úlohou, a preto je efektívnejšou prevenciou pred ich šírením upozorňovanie na to, že ide o dezinformácie.

Týmto smerom sa vybral aj Facebook, ktorý overuje príspevky na svojej sociálne sieti. Svojím pričinením však bráni zdieľaniu dezinformácií aj slovenská polícia na stránke Hoaxy a podvody – Polícia SR, kde poukazuje a vyvracia mnohé klamlivé správy nielen zo Slovenska.

V rozhovore sa dozvieš:

• Ako vznikla stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR
• Ako prebieha spolupráca polície s Facebookom
• Aké tresty hrozia za šírenie poplašnej správy
• Ako by boli riešené dezinformácie zdieľané politikmi
• Koľko takýchto správ polícia denne preverí
• S akými ďalšími inštitúciami polícia spolupracuje pri overovaní správ

Poznámka redakcie: Z bezpečnostných dôvodov sa nám nepodarilo zistiť, kto presne za stránkou Hoaxy a podvody – Polícia SR stojí. Pri kontaktovaní polície sme dostali nasledovnú odpoveď: „Máme nastavenú politiku, že v rámci tejto stránky nehovoríme o konkrétnych osobách vzhľadom na ich bezpečnosť“.

V úvode by sme sa radi poďakovali administrátorom faceboovej stránky Hoaxy a podvod – Polícia SR za ich skvelo odvádzanú prácu, ktorou dokazujú, že nie všetkému, čo je na internete, sa dá veriť. Ako vznikol nápad a čo bolo prvým impulzom pre založenie tejto stránky, ktorá je na scéne už takmer 2 roky?

Ďakujeme pekne. V prvý rok založenia oficiálnej stránky Policajného zboru na Facebooku sme v rámci jej obsahu zverejňovali statusy o dezinformáciách, v ktorých sme ich vyvracali a postupom času sa táto nepravidelná rubrika preniesla do samostatnej stránky (na jeseň 2018, pozn. redakcie), lebo sme usúdili, že boj proti dezinformáciám si takýto samostatný priestor vyžaduje.

Sú zamestnaní priamo odborníci na plný uväzok, alebo sa vo vašom tíme nachádzajú aj “bežní občania” s technickým a hlavne objektívnym prehľadom nad informáciami?

Spravovanie stránky je súčasťou činnosti oddelenia komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru. Je súčasťou pôsobenia polície na sociálnych sieťach, teda samostatná stránka si nevyžadovala posilnenie kapacít.

Môžeme povedať, že istým spôsobom k správe stránky prispieva osobné nadšenie pre tému dezinformácií a uvedomenie si spoločenskej zodpovednosti, ktorú polícia môže mať voči občanom aj v tejto oblasti.

Spoliehate sa pri overovaní hoaxov a dezinformácií aj na pomoc tretej strany? Aký je postup pri preverovaní informácií?

Pokiaľ sa hoaxy týkajú priamo Policajného zboru, alebo oblastí s nimi súvisiacich, vieme reagovať promptne na základe vlastných poznatkov, alebo poznatkov policajných útvarov.

V prípade, že sa daná dezinformácia dotýka oblasti mimo pôsobenia polície, oslovujeme tlačové oddelenia príslušných rezortov, alebo autority v danom odbore na zaslanie odborného stanoviska, pomocou ktorého vieme hoax vyvrátiť.

Nedávno zaviedol Facebook na Slovensku tzv. fast-checking cez francúzku agentúru AFP, ktorá vyvracia hoaxy na sociálnej sieti. Spolupracujete aj vy priamo s Facebookom samotným na odhaľovaní hoaxov?

Istá forma spolupráce prebieha v tom, že konkrétnej osobe zo spoločnosti Facebook posielame odkazy na masovo zdieľané dezinformácie a táto osoba ich posiela ďalej konkrétnemu oddeleniu na zváženie vymazania predmetného statusu.

Čo sa nám však osvedčilo najviac je, že v prípade zverejnenia statusu na našej stránke s menom autora dezinformácie zvykne veľká časť takýchto autorov svoje statusy vymazať.

Aká je odpoveď, respektíve názor polície na pomerne bežné komentáre, že hoax nie je vždy hoaxom a je to možno len uhol pohľadu danej osoby. Čím dokážete odôvodniť vašu prácu práve tejto skupine ľudí?

Časť obyvateľstva bude v prípade niektorých hoaxov naďalej presvedčená, že sú skutočné a je jedno, ktorá štátna inštitúcia ich bude vyvracať. Budeme radi, ak trpezlivým vplývaním na verejnosť presvedčíme niekoľko z nich.

Môže FB stránka polície vyvrátiť hoax aj niektorého z politikov? Je toto vo vašej kompetencii?

Myslíme si, že vyvracanie hoaxov, ktoré by mohli šíriť politickí predstavitelia, môže byť problém nielen pre políciu, ale pre akúkoľvek štátnu inštitúciu.

V prípade polície by sa politik, ktorého dezinformácie by sme vyvracali, mohol v prípade akéhokoľvek budúceho obvinenia z čohokoľvek brániť, že polícia už v minulosti voči nemu postupovala verejne neobjektívne, prípadne by mohol argumentovať, prečo polícia nereagovala na vyjadrenia jeho kolegov.

To však neznamená, že politikom nebude hroziť trestnoprávna zodpovednosť za možné šírenie poplašných správ alebo extrémistických názorov, čo je v kompetencii kriminálnej polície a NAKA.

Podľa akého trestného zákona postupujete a aká je výška trestu za šírenie poplašnej správy / hoaxu na internete či Facebooku?

V prípade prístupu k šíriteľom hoaxov je nutné rozlišovať dve skupiny ich šíriteľov. V prvej sú občania, ktorí si niekde prečítali dezinformáciu, úprimne jej veria a v dobrej viere ju šíria ďalej. Voči takejto skupine je najlepšie postupovať edukatívnou a preventívnou cestou, možný zásah podľa trestného zákona je značne limitovaný.

V druhej skupine sú občania, ktorí vytvárajú dezinformácie s vedomím, že sú nepravdivé a ohrozujú tak bezpečnosť obyvateľstva, prípadne šíria extrémizmus a podobne. Voči takejto skupine je možné začať trestné konanie, a teda je nutné im daný skutok a úmysel dokázať.

Podľa trestného zákona č. 300/2005 Z. z. tak môže byť za šírenie poplašnej správy podľa paragrafu § 361 potrestaný každý:

• Kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, alebo sa dopustí iného obdobného konania spôsobilého vyvolať také nebezpečenstvo, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
• Kto správu alebo iné obdobné konanie uvedené v odseku 1, hoci vie, že sú nepravdivé a môžu vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, oznámi právnickej osobe alebo Policajnému zboru alebo inému štátnemu orgánu alebo hromadnému informačnému prostriedku, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
• Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2
  • a) a už bol za taký čin odsúdený, alebo
  • b) a spôsobí ním vážnu poruchu v hospodárskej prevádzke alebo hospodárskej činnosti právnickej osobe alebo v činnosti štátneho orgánu alebo iný obzvlášť závažný následok.

A podľa paragrafu § 362 každý:

• Kto za krízovej situácie štátu spôsobí, čo aj z nedbanlivosti, nebezpečenstvo vážneho znepokojenia, malomyseľnosti alebo porazeneckej nálady aspoň u časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Ľudia vašu stránku zahlcujú správami a je ťažké zodpovedať všetky požiadavky či nahlásené podozrenia. Koľko správ odhadom každodenne preverujete?

V prieme dostaneme do 10 súkromných správ od občanov denne, ktorí nás upozorňujú na rôzne statusy a články. Radíme sa princípom, že vyvraciame iba tie, ktoré sú masovo zdieľané, aby sme naopak tým menej populárnym nepridali na popularite vďaka zverejneniu na našej stránke. Cieľom našej stránky je reagovať na hoaxy menej často, radšej kvalitne ako kvantitatívne.

Ako na vašu prácu vplývalo obdobie najväčšieho šírenia koronavírusu?

Určite to bolo doposiaľ najnáročnejšie obdobie v histórii pôsobenia stránky. Vyjadrili sme sa k tomu osobitne aj pomocou štatistiky.

Od marca tak polícia podľa publikovaných štatistických údajov na stránke Hoaxy a podvody – Polícia SR zaznamenala 65 statusov o dezinformáciách, ktoré sa týkali koronavírusu. V týchto statusoch bolo spolu až 16 577 reakcií od ľudí, 4859 komentárov a až 10 846 ľudí ich na Facebooku ďalej zdieľalo. Celkovo tak na pohľad „malý“ počet dezinformačných statusov dorazil až k 4 280 721 ľuďom.

Rovnako tak sa v poslednom čase objavuje aj množstvo správ ohľadom budovania 5G sietí, z ktorých je množstvo informácií falošných. Kontaktujú vás Slováci aj s takýmito správami?

Áno, tiež sme zachytili vzrastajúci počet hoaxov na túto tému. Sme radi, že sa do nej proaktívne zapojil Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorého statusy zdieľame.

Komunikujete intenzívne takéto hoaxy ohľadom 5G aj so SIS alebo inou štátnou inštitúciou?

Pokiaľ to je možné, tak odborné stanoviská štátnych inštitúcií sú zdrojované v konkrétnych príspevkoch.

Aký je strategický plán s FB stránkou Hoaxy a podvody – Polícia SR do budúcna?

Policajný zbor vníma snahy ostatných štátnych inštitúcií na posilnenie kapacít v oblasti boja proti dezinformáciám, konkrétnych procesov sa aj zúčastňuje, preto je akýkoľvek plán do budúcna predmetom možného spoločného postupu viacerých zložiek. V každom prípade naša stránka bude aj naďalej aktívnou a prostredníctvom textových statusov, bannerov a videí bude vplývať na jej fanúšikov.