NASA sa nedávno na svojom webe pochválila neuveriteľným záberom Závojovej hmloviny, ktorý sa podarilo vytvoriť starým známym Hubblovým vesmírnym teleskopom ešte v roku 2015. Snímka však nedávno prešla špeciálnym postprocesingom, ktorý zvýraznil všetky jej jemné detaily. Nová snímka Závojovej hmloviny je nabitá extrémnymi detailmi dodávajúcimi tomuto záberu úplne nový rozmer.

Pohľad, ktorý berie dych

Samotná hmlovina predstavuje pozostatky po supernove, ktorá explodovala pred približne 10 000 rokmi a zanechala po sebe množstvo trosiek a prachu. Pôvodne sa supernova nachádzala vo vzdialenosti približne 2100 svetelných rokov od Zeme, no vplyvom výbuchu a času sa stihli jej pozostatky rozšíriť na vzdialenosť až 110 svetelných rokov od epicentra explózie. Navyše, z porovnania snímok z roku 1997 a 2015 jasne vyplýva, že hmlovina sa rozširuje rýchlosťou takmer 1 500 000 km/h.

Závojová hmlovina v celej svojej kráse

Hmlovina svoj unikátny tvar získala pravdepodobne vďaka silnému hviezdnemu vetru, ktorý bol emitovaný ešte skôr, ako došlo k samotnej explózii. Vietor vyfukoval množstvo plynu vyvrhovaného z umierajúcej hviezdy, pričom vytváral akési dutiny. Tie po výbuchy supernovy zasiahla rázová vlna a umožnila vznik tejto zložitej vláknitej štruktúry, upozorňuje web ScienceAlert.

Závojová hmlovina pozostáva z viacerých častí, z čoho azda tie najdôležitejšie, respektíve najvýraznejšie sú „Western Veil“ (Západný závoj), „Witch’s Broom“ (Metla čarodejnice), „Eastern Veil“ (Východný závoj) „Pickering’s Triangle“ (Pickeringov trojuholník).

Prvýkrát sme Závojovú hmlovinu očami Hubblovho teleskopu mohli vidieť v roku 1997 a následne aj v roku 2015, kedy Hubble pomocou inštrumentu Wide Field Camera 3 s 5 rozličnými filtrami zachytil túto úchvatnú hmlovinu v celej  svojej kráse, upozorňuje web DailyMail,

Nová fotografia je v podstate vylepšenou verziou obrázku z roku 2015, pričom v súčasnej verzii boli použité nové techniky spracovania obrazu, ktoré snímke priniesli množstvo jemných detailov. Presnejšie je na snímke zachytená malá časť Závojovej hmloviny, ktorá pred 10 000 rokmi vznikla explóziou hviezdy s hmotnosťou 20-násobku hmotnosti Slnka, pričom oproti predchádzajúcim záberom je vidieť oveľa viac detailov jej dvojnásobne ionizovaného kyslíka (modrá farba) a vlákien ionizovaného vodíka a dusíka (červená farba).

Okrem toho, že zverejnená snímka je doslova pastvou pre oči, fotografie ako tieto pomáhajú astronómom lepšie porozumiem procesom odohrávajúcim sa v medzihviezdnom priestore. Konkréte môže štúdium vlákien plynu v Závojovej hmlovine pomôcť lepšie pochopiť štruktúru tejto hmloviny, ale i to, ako rázová vlna zo supernovy s týmto plynmi interaguje.

Fascinujúcich hmlovín je mnoho

Medzi ďalšie známe hmloviny patrí aj planetárna hmlovina NGC 246, ktorá je známa predovšetkým ako hmlovina Lebka. Jej unikátny a strašidelný tvar jej netradičným centrom, ktoré ako sa zdá široko ďaleko nemá svoju konkurenciu.

Hmlovina je totiž to tvorená neustále okolo seba obiehajúcim červeným a bielym trpaslíkom, pričom okolo tejto dvojice ešte obieha tretia hviezda. Tá je od nich vzdialená približne 1900-krát ďalej, ako je Zem od Slnka a spolu tieto tri hviezdy tvoria prvú a doposiaľ jedinú objavenú planetárnu hmlovinu, v strede ktorej sa nachádza hierarchický trojhviezdny systém. Viac informácií a fotografií nájdeš na tomto odkaze.