Slovensko dáva na výskum a vývoj štvornásobne menej ako zvyšok členských štátov EÚ. Analytický útvar Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v desaťročnom medzinárodnom porovnaní potvrdil málo investovaných verejných finančných prostriedkov a tiež nedostatky v riadení vedy a výskumu (VaV).

Napriek zvyšovaniu výdavkov nedošlo k zlepšeniu výsledkov a kvality. Hoci prišlo k miernemu rastu zamestnancov VaV, zaostali sme v počte patentov na HDP či počte vedeckých publikácií na obyvateľa. TASR o tom informoval hovorca NKÚ SR Marek Papajčík. NKÚ upozornil aj na chýbajúcu jednotnú databázu, poskytujúcu podrobné, konzistentné a spracovateľné údaje, ktoré umožnia systém riadiť a vyhodnocovať jeho účinnosť.

Slovensko zaostáva za európskymi krajinami

„Strategické riadenie a financovanie našej vedy a výskumu bolo hodnotené za obdobie rokov 2007 – 2017. Slovensko však dodnes nemá žiaden komplexný strategický dokument pre túto verejnú politiku, čo možno považovať za významnú prekážku na ceste k zlepšeniu a udržateľnému rozvoju,“ uviedol Papajčík s tým, že v nasledujúcich kontrolných akciách sa budú kontrolóri venovať efektivite výskumných projektov, štátnej politiky VaV, nakladania s verejnými prostriedkami i funkčnosti Centrálneho informačného portálu pre oblasť vedy, výskumu a inovácií.

Zobraziť celú galériu (3)

Pixabay

„V prípade výšky výdavkov na VaV zaostáva SR za krajinami EÚ v celom sledovanom období aj napriek dynamickejšiemu rastu týchto výdavkov. S hodnotou na úrovni 0,8 % HDP v roku 2016 ich možno zaradiť k najnižším v rámci EÚ,“ tvrdí Papajčík. Slovensko dáva v prepočte na jedného obyvateľa ročne na výskum a vývoj štvornásobne menej ako je priemer krajín EÚ a sedemnásobne menej ako napríklad susedné Rakúsko. Podobne ako ostatné štáty Slovensko realizovalo väčšinu svojho výskumu a vývoja v podnikateľskom sektore, výsledok 50,4 percenta je však pod priemerom krajín EÚ.

Zobraziť celú galériu (3)

Flickr

Napriek tomu, že počet zamestnancov VaV sa zvyšoval, bolo to pomalším tempom ako v krajinách EÚ. Zaostávanie a negatívny vývoj bol analytikmi kontrolnej inštitúcie identifikovaný v rámci počtu patentov na HDP, pričom v roku 2016 bolo Slovensko v tomto ukazovateli druhé najhoršie v rámci krajín EÚ. Zaostávanie, ale rastúci charakter hodnôt ukazovateľov možno konštatovať tiež pri počte vedeckých publikácií a počte citácií na 1000 obyvateľov.

Zobraziť celú galériu (3)

Pixabay

„Slovensko má takmer štvornásobne menej patentov ako priemer európskych krajín a spomedzi týchto krajín je druhé najhoršie. Nepriaznivý výsledok SR dosahuje v dôležitom ukazovateli kvality VaV krajiny, ktorým je úspešnosť čerpania prostriedkov programu Horizont 2020. Podľa najnovších dostupných údajov je na 25. mieste z 28 krajín EÚ,“ informoval Papajčík.

Podľa NKÚ Slovensko neriadilo svoju politiku podpory VaV cielene a systematicky. „Aj kvôli rôznorodosti riadiaceho politického a administratívneho rámca a nedostatočnej koordinácie hlavných aktérov neboli v období rokov 2007 – 2017 vytvárané vhodné podmienky na zlepšovanie výsledkov slovenskej VaV z hľadiska medzinárodného porovnania. Dodnes nie je táto politika zastrešená žiadnym komplexným strategickým dokumentom,“ poznamenal Papajčík.

Pre budúci udržateľný rozvoj Slovenska je oblasť výskumu, vývoja kľúčová. NKÚ zaradil oblasť vzdelávania, výskumu a vývoja medzi kľúčové oblasti zamerania kontrolnej činnosti na nadchádzajúce roky s najvyššou prioritou.