Sonda New Horizons sa v roku 2006 vydala smerom k planéte Pluto, ku ktorej dorazila v roku 2015. Koncom roka 2018 preletela Kuiperov pás a aktuálne je tak ďaleko od Zeme, že niektoré hviezdy vidí inak. Vedci sa tak rozhodli vykonať experimenty s efektom paralaxu a vytvorili 3D obrázky hviezd Proxima Centauri a Wolf 359.

Portál Universe Today priniesol nové informácie o experimentoch, ktoré vykonal tím zodpovedný za úspechy planetárnej sondy New Horizons. Táto sonda totižto v roku 2015 písala históriu, keď sa stala prvým robotickým prieskumníkom, ktorý vykonal prelet Pluta. Neskôr, 31. decembra 2018, zaznamenala ďalšie prvenstvo, keď vykonala prelet okolo objektu Arrokoth v Kuiperovom páse.

Zobraziť celú galériu (4)

Trajektória sondy New Horizons, ktorá sa aktuálne nachádza za objektom Kuiperovho pásu, zvaným Arrokoth. Zdroj: jhuapl.edu

Aktuálne sa nachádza na okraji našej slnečnej sústavy a prináša nám nové zaujímavé pohľady na hviezdy, ktoré vidíme zo Zeme inak. Zo Zeme sa nám polohy hviezd zdajú byť relatívne „pevné“. Nedávny experiment tímu zodpovedného za sondu New Horizons však ukazuje, že polohy známych hviezd Proxima Centauri a Wolf 359 (dve z najbližších hviezd v našom susedstve) vyzerajú inak pri pohľade z okraja slnečnej sústavy.

Väčšia vzdialenosť od Zeme poskytuje sonde New Horizons rozdielne pohľady na hviezdy

Hviezda Wolf 359 sa nachádza v súhvezdí Leo a je červeným trpaslíkom spektrálne triedy M, ktorá je vzdialená od Zeme 7,9 svetelných rokov. Na druhú stranu, hviezdu Proxima Centauri netreba zvlášť predstavovať, nakoľko tento červený trpaslík je ako súčasť trojice systému Alfa Centauri veľmi známy. Doplníme len, že od Zeme je vzdialená 4,24 svetelných rokov.

Zmena polohy hviezdy Proxima Centauri z pohľadu sondy New Horizons a Zeme. Zdroj: NASA/JHUAPL

Spolu s Barnardovou hviezdou a niekoľkými hnedými trpaslíkmi sú tieto dva hviezdne systémy našimi najbližšími susedmi. Keď ich sonda New Horizons nasnímala vo vzdialenosti približne 7 miliárd km (46,76 AU) od Zeme, ich polohy vyzerali inak, než sme zvyknutí pozorovať zo Zeme. Vidieť to môžeš na priložených animáciách.

Zmena polohy hviezdy Wolf 359 z pohľadu sondy New Horizons a Zeme. Zdroj: NASA/JHUAPL

Tento efekt sa tak tím zodpovedný za sondu New Horizons rozhodol využiť na meranie paralaxu. Ide o techniku, ktorá zahŕňa meranie relatívnych pozícií hviezd z dvoch rôznych miest, aby sa zistil akýkoľvek možný posun vzhľadom na vzdialenejšie objekty. Už takmer dve storočia astronómovia používajú techniku paralaxu ​​na meranie vzdialenosti k blízkym hviezdam.

Zobraziť celú galériu (4)

Efekt paralaxu, ktorý znázorňuje rôzne pohľady na hviezdy zo Zeme a zo sondy New Horizons. Zdroj: NASA

Pre skúmanie tím vytvoril 22. a 23. apríla dve snímky hviezd Proxima Centauri a Wolf 359 sondou New Horizons. Tie boli skombinované so snímkami rovnakých dvoch hviezd zachytených zo Zeme v rovnaký deň pomocou observatórií, ale aj amatérskych astronómov. Výsledkom bol rekordný paralax, ktorý priniesol 3D obrázky hviezd.

Zobraziť celú galériu (4)

3D obrázky hviezd Proxima Centauri (naľavo) a Wolf 359 (napravo). Tieto obrázky je potrebné pozorovať za pomoci 3D okuliarov. Zdroj: NASA/JHUAPL

Okrem vyššie uvedených obrázkov je dostupná na stiahnutie prostredníctvom webovej stránky misie aj celá zbierka obrázkov, vrátane 3D snímok. Ide o stereoskopické snímky, ktoré boli vytvorené využitím najväčšej vzdialenosť medzi pohľadmi, aké boli kedy dosiahnuté za 180 rokov stereoskopie. Tento pôsobivý úspech experimentu však bude mať vplyv aj na budúcnosť navigácie pomocou hviezd.

Experiment, ktorý bude mať dopad na budúcnosť medzihviezdnej navigácie

Počas histórie používali navigátori na mori merania hviezd na určenie svojej polohy. V blízkej budúcnosti môžu naopak medzihviezdny navigátori použiť techniku tímu ​​New Horizons, aby stanovili svoju pozíciu v rámci galaxie.

Zobraziť celú galériu (4)

Sieť rádiových antén Deep Space Network (DSN) agentúry NASA, ktorá sa aktuálne používa na navigáciu sond a objektov vo vesmíre. Zdroj : NASA

V súčasnosti sa sonda spolieha na sieť rádiových antén zvanú Deep Space Network (DSN) agentúry NASA, ktorá je omnoho presnejšia. Avšak použitie hviezd (najmä pulzarov) na navigáciu vesmírom by mohlo byť v budúcnosti preferovanou metódou na objavovanie nových kútok vesmíru. Stojíme tak na prahu novej budúcnosti medzihviezdnej navigácie.