V susednom hviezdnom systéme bol objavený nádejný kandidát na planétu vhodnú pre životu. Ide o exoplanétu s názvom C1 a veľkosťou Neptúnu až Saturnu, ktorá sa nachádza v trojhviezdnom systéme Alpha Centauri vzdialenom 4,4 svetelných rokov. Ten je domovom pre Alpha Centauri A, Alpha Centauri B a už pomerne známu Proxima Centauri. O téme informoval portál DailyMail.

Zaujímavým však nie len samotný objav, ale najmä spôsob, akým bola potencionálna planéta detegovaná. Ako píše web IFLScience, drvivá väčšina extrasolárnych planét bola objavených pomocou nepriamych metód ako napríklad tranzitnou metódou (prechod planéty pred hviezdou), gravitačným vplyvom na dráhu hviezdy, či gravitačnou šošovkou (zväčšenie jasu prechodom pred hviezdu).

Zobraziť celú galériu (3)
Pozorovanie systému Alfa Centauri. Wagner et. al. / Nature Communications

Detekcia exoplanét priamymi metódami bola doposiaľ využívaná iba pri veľmi mladých planétach, ktoré boli dostatočne veľké a horúce na to, aby ich bolo možné pozorovať v infračervenej oblasti a zároveň sa nachádzali v dostatočnej vzdialenosti, aby ich svetlo nezakrývala žiara centrálnej hviezdy. Inými slovami, pri snahe o priame pozorovanie exoplanét sme boli brzdení technologickými obmedzeniami.

Prelomová metóda pozorovania exoplanét

Všetko sa však mení vďaka štúdii publikovanej v Nature Communication, kde vedci z Arizonskej univerzity predstavili novo vyvinutý systém pre zobrazovanie exoplanét v strednej infračervenej oblasti.

Autori štúdie tiež tvrdia, že vďaka ich novému systému, v kombinácii s veľmi dlhým časom pozorovania, dokážeme pomocou pozemných teleskopov priamo zachytiť snímky exoplanét, ktoré sú asi 3-krát väčšie ako Zem a nachádzajú sa v obývateľných zónach blízkych hviezd, upozorňujem portál SpaceRef.

Pozorovanie systému Alfa Centauri. Wagner et. al. / Nature Communications

Ak chceme nájsť planéty s podmienkami vhodnými na život ako ho poznáme, musíme hľadať skalnaté planéty približne o veľkosti Zeme, nachádzajúce sa v obývateľnej zóne v blízkosti starších hviezd podobných Slnku“, uvádza hlavný autor štúdie Kevin Wagner.

Vedci, ktorí stoja za štúdiou, tvrdia, že ich metóda poskytuje oproti súčasným metódam priameho pozorovania exoplanét až 10-násobné zlepšenie. To je čiastočne spôsobené aj tým, že podľa Wagnera sme sa doteraz pozerali do nesprávnej časti spektra.

Znamená to, že sme sa „zastavili“ vždy tesne pred rozsahom vlnových dĺžok, kde planéty podobné Zemi svietia najjasnejšie (spomínané technologické obmedzenia). Nový systém však umožňuje pozorovať exoplanéty aj za touto hranicou.

Zobraziť celú galériu (3)
Systém ďalekohľadov Very Large Telescope / Zdroj: ESO/S. Brunier

V štúdii sa vedci zamerali na vlnové dĺžky v rozsahu 10-20 µm, pri ktorých prostredníctvom teleskopu VLT (Very Large Telescope) pozorovali hviezdny systém Alpha Centauri. Pri pozorovaniach použili na zvýšenie citlivosti zobrazovacieho systému adaptívne sekundárne zrkadlo, ktoré koriguje akékoľvek skreslenie svetla zo zemskej atmosféry a tiež masku blokujúcu svetlo (koronograf), ktorú optimalizovali pre spektrum svetla v strednej infračervenej oblasti.

Wagner so svojim tímom pozorovali systém Alpha Centauri v priebehu roka 2019 celých 100 hodín, vytvorili viac než 5 miliónov snímok a 7 TB dát, ktoré sú dostupné na tomto odkaze. Po odstránení všetkých artefaktov (falošné signály vytvorené prístrojmi) dokázali odhaliť zdroj svetla (údajná planéta C1) ležiaci v obývateľnej zóne Alfa Centauri A.

Na definitívne potvrdenie, či sa skutočne jedná o planétu a nie o disk prachu alebo artefakt, si ešte nejaký ten čas budeme musieť počkať. Zainteresovaní odborníci ale veria, že sa existenciu planéty C1 podarí overiť už najbližšími pozorovaniami a ich metóda bude uplatnená pri objavovaní ďalších nových planét podobných Zemi.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom