Vesmírny objekt Fomalhaut b, ktorý v roku 2008 astronómovia predstavili ako exoplanétu, ňou podľa vedcov napokon podľa všetkého nie je. Dáta z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu naznačujú, že je to skôr rozširujúci sa oblak prachu po masívnej kolízii dvoch ľadových telies, ktoré boli veľké ako asteroidy, obiehajúcich okolo hviezdy Fomalhaut vzdialenej od Zeme zhruba 25 svetelných rokov.

Nemala vôbec existovať: Objavili sme vzácnu exoplanétu, ktorá má atmosféru aj pri takmer 2000 °C

Na Mesiaci je určite voda. Dokonca aj na tých miestach, kde by nemala

Zverejnili presnú sumu. Rozpočet pre návrat človeka na Mesiac je astronomický

„Sústava Fomalhautu je dokonalé testovacie laboratórium pre všetky naše predstavy o vývoji exoplanét a hviezdnych systémov. Máme dôkazy o takýchto zrážkach v iných sústavách, ale žiadna takejto veľkosti dosiaľ nebola pozorovaná. Je to plán toho, ako sa planéty navzájom ničia,“ vysvetlil význam zistení George Rieke zo Stewardovho observatória Arizonskej univerzity.

„Tieto kolízie sú mimoriadne zriedkavé, a preto je to veľká vec, že ju skutočne vidíme. Veríme, že sme boli v správnom čase na správnom mieste, aby sme s Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom boli svedkami takej nepravdepodobnej udalosti,“ dodal jeho kolega András Gáspár.

Objavenie objektu Fomalhaut b oznámili vedci v roku 2008, pričom svoje tvrdenia podložili dátami z rokov 2004 a 2006. Počas niekoľkých rokov pozorovaní Hubblovým ďalekohľadom bol objekt jasne viditeľný, pričom na záberoch vyzeral ako pohybujúca sa bodka.

Čoskoro sa však začal od ostatných priamo zobrazených exoplanét líšiť – hoci bol neobyčajne jasný, nemal žiadne zistiteľné infračervené teplotné rysy a podľa pozorovaní tiež zrejme neobiehal po eliptickej orbite, ako to obyčajne u planét býva.

Vedci vo svojej štúdii, ktorá vyšla v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, analyzovali všetky dostupné archívne dáta z Hubblovho ďalekohľadu o Fomalhaut b vrátane najnovších snímok, ktoré zaznamenal.

Odhalili pri tom niekoľko charakteristických znakov, ktoré podľa Gáspára ukazujú, že „objekt o veľkosti planéty v prvom rade nikdy nemusel existovať“.t

Astronómovia tak dospeli k záveru, že Fomalhaut b nie je planéta, ale pomaly sa rozširujúci oblak, ktorý je výsledkom zrážky dvoch veľkých telies. Podľa vedcov kolízia nastala krátko pred prvými pozorovaniami z roku 2004 a odvtedy oblak prachu expandoval do veľkosti väčšej ako je obežná dráha Zeme okolo Slnka. V súčasnosti je už oblak, ktorý obsahuje častice veľké zhruba jeden mikrometer, mimo detekčný limit Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu.

Fomalhaut b, ktorý má podľa vedcov takzvanú únikovú trajektóriu, sa v súčasnosti nachádza vo vnútri rozsiahleho prstenca ľadových trosiek obiehajúcich okolo hviezdy. Na základe toho výskumníci predpokladajú, že telesá, z ktorých objekt vznikol, pozostávali z ľadu a prachu, podobne ako kometárne telesá z Kuiperovho pásu na okraji našej Slnečnej sústavy.

Dané telesá mali podľa Gáspára a Riekeho priemer okolo 200 kilometrov. Sústava okolo hviezdy Folmahaut je podľa nich zrejme dejiskom takýchto zrážok každých 200-tisíc rokov.

Ďalšiemu výskumu sústavy Fomalhautu sa budú vedci venovať aj s pomocou Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba, ktorý je spoločným projektom amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Kanadskej vesmírnej agentúry (CSA) a jeho spustenie je naplánované na rok 2021.