Podľa vedcov sme doteraz život nehľadali najoptimálnejším spôsobom. Presnejšie tvrdia, že by sme sa pri hľadaní života vo vesmíre nemali zameriavať na tie exoplanéty, ktoré môžu potenciálne podporovať život, ale hľadať tie, ktoré by „mohli podporovať život, ktorý dokážeme odhaliť“.

Tieto planéty by sa podľa nového výskumu publikovaného na predtlačovom serveri arXiv, mali nachádzať v tzv. fotosyntetickej obývateľnej zóne. Na tému upozornil portál IFLScience.

Planéty v obývateľnej zóne

Pátranie po živote a po obývateľných planétach vo vesmíre nie je vôbec jednoduché. Aktuálne sú za obývateľné svety, respektíve za planéty nachádzajúce sa v obývateľnej zóne považované tie, na ktorých sa môže nachádzať voda v kvapalnom skupenstve. Táto definícia je však trochu vágna.

Stačí, aby sa v atmosfére nachádzalo malé množstvo skleníkových plynov a hranica obývateľnej zóny sa razom výrazne posunie. Aj napriek tomu, je objav planét v obývateľnej zóne, obzvlášť keď ide o planéty podobné Zemi, veľkou senzáciou.

Musíme hľadať tie, na ktorých dokážeme odhaliť život

Tím vedcov v novej štúdii na čele s Cassandrou Hallovou tvrdí, že nezáleží na tom, či je planéta schopná podporovať život, ak ten život nedokážeme odhaliť.

Pre lepšiu predstavu uvádzajú nasledovný príklad: V blízkej hviezdnej sústave, napríklad Tau Ceti, sa nachádza mimozemská civilizácia, ktorá pátra po živote vo vesmíre. Jedného dňa zacieli svoje teleskopy na slnečnú sústavu, pričom objaví planétu Mars.

Hoci z diaľky sa Mars bude tváriť ako potenciálne obývateľný svet, vieme, že (aspoň zatiaľ) na ňom žiaden potvrdený život nie je. Mimozemšťania však na túto vzdialenosť tento fakt nedokážu rozpoznať.

Na druhú stranu, ak by objavili Zem, potvrdenie života by bolo omnoho jednoduchšie. Život na modrej planéte je totiž tak výrazný, že zmenil atmosféru takým spôsobom, ako by to žiadne nebiologické procesy nedokázali.

Jednou z možností by teda bolo pátrať po planéte s atmosférou podobnou Zemi. Ako však poznamenávajú samotní autori, takéto pátranie by si vyžadovalo obrovské množstvo času a veľmi špecializovanú štúdiu, čo si skrátka nemôžeme dovoliť.

Pre zaujímavosť, autori si myslia, že takéto niečo by bolo možné jedine v prípade, ak by sme na obežnej dráhe mali desiatky teleskopov podobných teleskopu Jamesa Webba.

Keďže pri pátraní po živote vo vesmíre nemôžeme plytvať časom a prezerať všetky planéty sídliace v obývateľnej zóne svojej hviezdy, ciele si musíme vyberať nanajvýš opatrne. Preto sa nazdávajú, že ideálne by bolo, ak by sme si vyberali planéty v tzv. fotosyntetických obývateľných zónach.

Poznáme prvých 5 planét vo fotosyntetickej obývateľnej zóne

Inak povedané, chcú hladať a študovať planéty, ktorých vzdialenosť od hviezdy umožňuje nielen existenciu tekutej vody, ale aj fotosyntézy. Presnejšie ide o oblasti, kde s najväčšou pravdepodobnosťou s našími technológiami dokážeme objaviť biosignály fotosyntézy, uvádza sa v tlačovej správe.

Analýza ukázala, že v ideálnych podmienkach (bez skleníkových plynov) je fotosyntetická obývateľná zóna takmer tak široká, ako „konvenčná“ obývateľná zóna. Kritický rozdiel je však pri podmienkach, ktoré nie sú úplne ideálne a v atmosfére sa nachádza mierne množstvo skleníkových plynov.

V takomto prípade sa fotosyntetická obývateľná zóna sústreďuje vo väčšej vzdialenosti a najmä okolo masívnych hviezd. Výhodou je, že planéty nachádzajúce sa vo väčšej vzdialenosti od hviezdy k nej nie sú slapovo viazané, čo znamená, že rotujú podobne ako Zem (jedna strana nie je stále otočená k hviezde).

Za zmienku stojí aj fakt, že väčšina planét, ktoré sme v obývateľnej zóne doposiaľ objavili, je slapovo uzamknutá, čo znamená, že na jednej strane je stále deň a na druhej stále noc. Vo vedeckých kruhoch sa preto vedú debaty o tom, či takéto planéty vôbec sú schopné podporovať život.

V závere autori novej štúdie identifikovali celkovo päť planét, ktoré sa podľa ich výpočtov nachádzajú vo fotosyntetickej obývateľnej zóne, pričom dĺžka jedného dňa na týchto planétach je 9 až 11 hodín. Tými planétami sú Kepler-452 b, Kepler-1638 b, Kepler-1544 b and Kepler-62 e and Kepler-62 f.

Treba tiež poznamenať, že pátranie po planétach vo fotosyntetickej obývateľnej zóne výrazne zúžilo parametrický priestor, v ktorom hľadáme známky života, aspoň to tvrdia autori.