Keď pred pár týždňami prišli vedci so senzačnou novinkou o možnosti mimozemského života na Venuši, celá vedecká komunita upriamila pozornosť na jej oblaky. V nich totiž vedecký tím zaznamenal plyn s názvom fosfín, ktorý sa tam doposiaľ nevyskytoval. Keďže fosfín na Zemi vytvárajú rôzne druhy baktérií, okamžite sa vynorilo množstvo špekulácií, že môže byť znakom pre život na tejto nehostinnej planéte.

Treba však podotknúť, že objavy rôznych plynov, ktoré sa často spájajú s prítomnosťou života, sa objavili už niekoľkokrát, no stále nie sú presvedčivým dôkazom o živote.

Tím vedcov, ktorý objav učinil, tiež skúmal rôzne možnosti, ako by sa tento plyn v tak nehostinnom prostredí mohol vyskytovať. Preskúmali rozdielne spôsoby, od zdrojov nachádzajúcich sa na povrchu planéty, cez mikrometeority a blesky, až po chemické procesy prebiehajúce v samotných oblakoch, informoval Dailymail.

Určiť presný zdroj detegovaných stopových množstiev plynu sa však zatiaľ nepodarilo.

Ron Miller

Spôsob akým sa mohol dostať život na Venušu

Najnovšia vedecká štúdia publikovaná na webe Arxiv naznačuje, že ak sa plyn na Venuši vyrába biotickým spôsobom, môže pochádzať zo Zeme.

Vedci z Harvardu sa totiž domnievajú, že ak je fosfín objavený na Venuši tvorený rôznymi baktériami, existuje vysoká pravdepodobnosť,  že sa tam dostali zo Zeme prostredníctvom meteoritov, ktoré vstupujú do zemskej atmosféry a znovu ju opustia.

Vo výskume sa tím vedcov nechal inšpirovať meteoritom, ktorý ešte v roku 2017 rozžiaril oblohu nad Austráliou. Pozorovanú ohnivú guľu spôsobil  30 centimetrov široký a 60 kilogramov vážiaci objekt letiaci rýchlosťou viac než 56 000 km/h, ktorý celých 90 sekúnd prechádzal cez hornú atmosféru Zeme a potom pokračoval na svojej ceste ďalej do útrob vesmíru, informoval web Space.

Podľa vedcov je možné, že tento meteorit mohol pri svojej ceste zemskou atmosférou nahromadiť až 10 000 mikrobiálnych kolónií a preniesť ich na inú planétu. Vo svojej štúdii tiež poznamenávajú, že za posledných 3,7 miliárd rokov mohlo cez zemskú atmosféru preletieť až 600 000 vesmírnych objektov, ktoré sa neskôr (približne o 100 000 rokov) zrazili s Venušou.

Čo ešte zistili?

Okrem toho vedci vykonali aj ďalšie výpočty, v ktorých odhadujú, ako často sa vesmírne objekty s veľkosťou približne 30 centimetrov, ktoré prechádzajú atmosférou Zeme a potom ju znova opustia, podarí dostať von z našej Slnečnej sústavy.

„Celkový počet (potencionálne životaschopných) objektov zachytených exoplanetárnymi systémami počas života slnečnej sústavy je 10⁷ až 10⁹, pričom celkový počet objektov s možnosťou živých mikróbov v čase ich zachytenia sa odhaduje na 10 až 1000“ uvádzajú Amir Siraj a Avi Loeb vo svojej štúdii.

Tím vedcov tiež poznamenal, že ak sa meteorit prichádzajúci zo Zeme dostane do atmosféry inej planéty, môžu sa mikróby uvoľniť v oblakoch skôr, ako sa rozpadne v atmosfére.

Tiež uvádzajú, že k prenosu živých organizmov mohlo dôjsť aj v opačnom smere, a teda, ak na Venuši skutočne existuje život, mohol sa teoreticky dostať k nám rovnakým spôsobom. Výsledkom teda je, že pôvod možného života na Venuši je zásadne na nerozoznanie od toho pozemského a možno sa nikdy nepodarí dokázať jeho genézu.

Vedci sa týmto výskumom nesnažia dokázať, že sa živé organizmy dostali zo Zeme na Venušu, alebo naopak, iba chcú podnietiť lepšie preskúmanie aj tejto možnosti.