Výskum a vývoj technológií umelej inteligencie je zložitá záležitosť, ktorú vo firmách väčšinou vedú tí najskúsenejší a najvzdelanejší odborníci. Lenže aj táto oblasť má svoje mladé talenty a dokazuje to Kevin Frans. Stredoškolák, ktorý vo veku len 17 rokov vedie jeden z výskumov v známej spoločnosti OpenAI.
Sleduj Fontech.sk aj na Facebooku, YouTube a Instagrame!
Kevinov príbeh, ktorý priniesol portál Wired, je diametrálne odlišný od drvivej väčšiny tínedžerov v jeho veku. Určite nie je veľa mladíkov, ktorí si bežne čítajú vedecké štúdie skúmajúce umelú inteligenciu a to, akým spôsobom sa algoritmy učia hrať videohry či stolovú hru Go. Lenže Kevina práve takéto čítanie inšpirovalo a priviedlo k vlastnému výskumu. Už ako 15-ročný vytvoril svoju prvú neurónovú sieť, teda program, ktorý je základom umelej inteligencie a na jeho vývoji a zdokonaľovaní dnes pracujú najväčšie spoločnosti sveta.
„Mám rád spôsob, akým môžete učiniť počítače robiť veci, o ktorých ste si mysleli, že sú nemožné.“ – Kevin Frans
Chcel vyriešiť problém, dostal stáž
Dnes je Kevin stážistom v známej spoločnosti OpenAI, ktorú založil Elon Musk. Tínedžera si tu prvýkrát všimli po tom, čo začal sám riešiť jeden z problémov, ktoré spoločnosť zverejňuje na svojej stránke. Kevin v určitej fáze svojho výskumu potreboval s niečím poradiť, a tak do OpenAI napísal mail. Komunikáciu s ním viedol jeden z pracovníkov spoločnosti, John Shulman, ktorý pri pohľade na schopnosti, ktoré mladík preukazoval, len ťažko veril, že ide o stredoškoláka. Toto leto už Kevin nastúpil do OpenAI, a to ako vôbec jediný stážista bez akademického titulu.
Odporúčame
Na mušku si zobral pálčivý problém AI
OpenAI nedávno zverejnila na svojich stránkach výskum, ktorý viedol práve Kevin. Jeho štúdia, na ktorej mu pomáhali Shulman a ďalší traja výskumníci, sa venuje pálčivému problému umelej inteligencie. Ide o to, že algoritmy dnes nie sú schopné využívať naučené poznatky na riešenie problémov, pre ktoré pôvodne neboli trénované. Ak sa teda zmení úloha, ktorú má umelá inteligencia plniť, musí odznova prebehnúť aj proces tréningu, a to bez ohľadu na to, či sú v jednotlivých zadaniach podobné elementy.
Aj vďaka Kevinovi sa však vývoj v tejto oblasti zlepšuje. Výsledkom doterajšej práce tínedžera a jeho tímu je algoritmus, ktorý umožňuje virtuálnemu robotovi naučiť sa pohybovať končatinami tak, aby mohol vyriešiť rôzne navigačné problémy v bludisku. Celý proces je založený na hierarchickom rozdelení možných úkonov. Takýto spôsob umožňuje zjednodušiť riešenie úloh, ktoré by si vyžadovali vykonanie 2000 nízkoúrovňových akcií prostredníctvom desiatich komplexnejších krokov. Výskum zďaleka nie je na konci, no Kevin verí, že aj jeho práca nakoniec pomôže k progresu v tejto oblasti. O tomto mladíkovi zrejme ešte budeme počuť aj v budúcnosti.
„Ak by sa mi podarilo tento problém vyriešiť, mohlo by ísť o veľkú vec pre robotiku, ale aj ďalšie oblasti umelej inteligencie.“ – Kevin Frans, k problému opakovaného využitia naučených schopností pri AI.
