21. marec 2022 sa stal dôležitým míľnikom pre astronómiu. NASA oficiálne potvrdila, že sa nám podarilo objaviť najmenej 5000 planét nachádzajúcich sa v iných hviezdnych sústavách. Každá jedna z exoplanét bola detailne opísaná v recenzovaných výskumoch a pozorovaná viacerými detekčnými technikami. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Objavili sme tisícky planét

Ako píše NASA na svojom webe, 5000 oficiálne objavených exoplanét v sebe zahŕňa planéty rôznych veľkostí, od tých najmenších skalných svetov, až po tie najväčšie plynné obry a horúce Jupitery, ktoré obiehajú až nebezpečne blízko svojej hviezdy.

Spoznali sme ale tiež mnoho super-Zemi, mini-Neptúnov, ale aj planét, ktoré obiehajú okolo dvoch hviezd súčasne a dokonca i planéty pohybujúce sa na obežných dráhach okolo mŕtvych hviezd. Jednoducho boli objavené planéty rôznych tvarov (nedávno bola objavená planéta, ktorá nie je guľatá), veľkostí, „chutí“ a zloženia. Na žiadnej z nich sme však žiadny život detegovať nedokázali.

Ako hovorí astronómka, Jessie Christiansen,  „nie je to len číslo“. Ide o úplne nové, nepoznané svety, ktoré v sebe ukrývajú množstvo tajomstiev a rozširujú naše obzory o samotnom vesmíre.

Hoci existencia extrasolárnych planét bola predpovedaná už veľmi dávno, ich existenciu nebolo možné potvrdiť. Všetko však zmenil rok 1992, kedy astronómovia Alexander Wolszczan a Dale Frail oznámili objav dvoch planét obiehajúcich okolo pulsaru PSR 1257+12. Tento objav bol už niekoľkokrát potvrdený a je považovaný za prvý potvrdený objav exoplanéty.

Išlo o svety s hmotnosťou 4,3 a 3,9-násobku hmotnosti Zeme, ktoré ako sme spomenuli, krúžili okolo mŕtvej hviezdy. Mimochodom, nedávny výskum ukázal, že pulsary môžu byť zdrojom antihmoty, ktorú detegujeme aj na Zemi.

Patricia Klein and MPIA

Ďalšia planéta bola objavená v roku 1994 a pohybuje sa okolo rovnakej hviezdy, pričom dosahuje hmotnosť iba 0,02-násobku hmotnosti Zeme. Uvedené exoplanéty boli pomenované Poltergeist, Phobetor a Draugr.

Objavovanie nových svetov však malo jeden veľký háčik – metóda, ktorou boli objavené. Tá astronómov v podstate obmedzovala na objavovanie exoplanét, ktoré sa pohybujú v blízkosti pulzarov a pre iné typy hviezd bola prakticky nepoužiteľná.

Revolučná metóda

Objavovanie nových skalnatých svetov podobných Zemi si vyžadovala technologický skok a novú metódu objavovania. S revolučným riešením prišiel astronóm William Borucki, ktorý dostal nápad pripojiť na teleskop extrémne citlivé svetelné detektory a následne ho  vypustiť do vesmíru. Tam by ďalekohľad dlhú dobu hľadel na pole tvorené asi zo 170 000 hviezd.

NASA/JPL-Caltech/Ames

Tento nápad sa pretavil do reality v roku 2009, kedy bola do vesmíru vypustená družica Kepler. Družica je síce už od roku 2018 „na dôchodku“, stále je však považovaná za skutočného priekopníka. Jej funkciu dnes plní družica TESS.

O dôležitosti a význame tejto družice svedčí aj fakt, že až 3000 exoplanét nachádzajúcich sa na zozname 5000 objavených extrasolárnych planét sa pripisuje práve družici Kepler. Ďalšie tisícky kandidátov zatiaľ čakajú na svoje oficiálne potvrdenie.

Ako v rozhovore pre portál FonTech.sk uviedol astronóm Ľubomír Hambálek, „dnes sa na hľadanie a detekciu skôr používajú špeciálizované kozmické ďalekohľady/družice alebo pozemské prehliadky, ktoré sledujú veľké časti oblohy po dlhý čas.“

Veľké množstvá dát sa automaticky spracovávajú – odstraňujú sa rôzne šumy, umelé artefakty v snímkach a vytvára sa dlhý časový rad jasnosti hviezd. Potom sa v ňom hľadajú pravidelné poklesy jasnosti. Veľmi zaujímavé bude aj dlho očakávané spustenie teleskopu Jamesa Webba, ktorý nám nedávno poslal prvú ostrú fotografiu a potvrdil, že zatiaľ všetko funguje ako má.

Astronómovia majú veľké očakávania taktiež od vesmírneho teleskopu Nancy Grace, ktorého spustenie je naplánované na rok 2027. Teleskop by mal objavovať nové exoplanét prostredníctvom rôznych metód.