Objavili planétu, ktorá sa od ostatných výrazne odlišuje. Jej vznik sa môže zapísať do histórie

Vedci objavili planétu, ktorá aj napriek svojej relatívne malej veľkosti dosahuje obrovskú hmotnosť. Vedci v štúdii publikovanej v prestížnom časopise Nature túto planétu označili ako „super-masívnu“ a jej hustotu prirovnali k hustote ocele.

Ako ďalej uvádzajú, planéta s označením TOI-1853b mala vzniknúť planetárnymi zrážkami, ktoré odstránili nielen ľahké časti atmosféry, ale aj veľkú časť vody z povrchu. Výsledkom je to, že daná planéta dosahuje výrazne väčší podiel ťažkých hornín než obdobne veľké exoplanéty.

Mala by sa podobať Jupiteru

Nový objav dokazuje, že medziplanetárne zrážky zohrávajú zásadnú rolu pri formovaní planét a solárnych systémov. TOI-1853b nám zároveň ponúka unikátne porovnanie toho, ako vznikajú planéty v našej slnečnej sústave a mimo nej.

Postgraduálny študent a spoluautor Jingyao Dou podľa portálu Phys.org povedal: „Táto planéta je veľmi prekvapujúca! Obvykle očakávame, že planéty s takým množstvom horniny sa stanú plynnými obrami, ako je Jupiter, ktoré majú hustotu podobnú vode. TOI-1853b je veľký ako Neptún, ale má hustotu vyššiu ako oceľ.“

„Naša práca ukazuje, že k tomu môže dôjsť, ak planéta počas svojho vzniku zažila extrémne energetické zrážky planéta-planéta. Tieto zrážky zbavili planétu časti ľahšej atmosféry a vody a zanechali na nej planétu obohatenú o horniny s vysokou hustotou,“ pokračoval.

Vedci teraz budú túto kurióznu planétu študovať ďalej, aby analyzovali zloženie a pozostatky jej atmosféry po spomínaných zrážkach. Taktiež bude dôležité zistiť, aké zloženie si jej atmosféra zachovala – predpokladá sa, že ľahké plyny ako vodík totiž počas zrážok z atmosféry unikli.

Ešte pred samotnou kolíziou mala byť planéta plná vody. Po zrážke, ktorej minimálnu rýchlosť vedci spočítali na 75 km/s, však zostala len „lietajúca skala“ o enormnej hustote. Jeden z autorov štúdie dokonca tento proces predstavil analógiou v našej slnečnej sústave – niečo podobné (i keď s výrazne nižšou energiou) sa totiž stalo Mesiacu po zrážke so Zemou.

Planetárny systém 51 Pegasi b. ESO/M. Kornmesser/Nick Risinger (skysurvey.org)

„Takéto extrémne gigantické nárazy sme predtým neskúmali, pretože sme ich neočakávali. Čaká nás ešte veľa práce na zlepšení materiálových modelov, ktoré sú základom našich simulácií, a na rozšírení rozsahu modelovaných extrémnych gigantických nárazov,“ skonštatovala docentka a spoluautorka Dr. Zoë Leinhardtová.

Čítajte viac z kategórie: Novinky