Vedcom sa na červenej planéte podarilo urobiť prevratný objav. Na Marse totiž objavili masívnu sopku, ktorá bola celý čas ukrytá priamo pred našimi očami. Podľa výsledkov štúdie ponúka sopka nový pohľad na geologickú minulosť planéty a možnosti budúceho výskumu na Marse. Na tému upozornil portál NewAtlas.

Prekvapivý objav

Objavená sopka dostala dočasne názov „Noctis“, meria neuveriteľných 9 000 metrov a rozprestiera sa na šírku 450 kilometrov. Ako už z názvu vyplýva, sopka sa ukrýva na rozhraní oblasti známej ako Noctis Labyrinthus a rozsiahlych kaňonov Valles Marineris. V jej okolí sa nachádzajú aj ďalšie impozantné marťanské sopky Ascraeus Mon, Pavonis Mons a Arsia Mons.

NASA/USGS Mars globe. Geologic interpretation and annotations by Pascal Lee and Sourabh Shubham 2024

K objavu sopky dopomohla šťastná náhoda. „Skúmali sme geológiu oblasti, kde sme minulý rok našli pozostatky ľadovca, keď sme si uvedomili, že sme vo vnútri obrovskej a hlboko erodovanej sopky,“ povedal hlavný autor štúdie Pascal Lee, Analýza vlastnosti tohto útvaru, vrátane centrálneho vrcholu, svahov tiahnucich sa smerom von a zvyšku kaldery silne naznačujú, že objekt má sopečný pôvod. Dôkazom je aj fakt, že okolie sa pýši množstvom lávových kanálov a pyroklastických usadenín.

Vedci tvrdia, že na základe eróznych vzorcov je sopka aktívna už veľmi dlho, a dodávajú, že zatiaľ nevedia odhadnúť, či by mohla znovu vybuchnúť. Nesmierne zaujímavým túto sopku robí aj to, že sa pod jej povrchom môže nachádzať ľadovec. Predpokladá sa pritom, že pod sopečným popolom sa môže ukrývať množstvo ľadovej pokrývky, ktorá by mohla hrať rolu aj pri budúcom prieskume Marsu a potenciálnom osídľovaní červenej planéty.

NASA Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) High-Resolution Imaging Science Experiment (HiRISE), Context Imager (CTX), and Compact Reconnaissance Imaging Spectrometer for Mars (CRISM). Geologic interpretation and annotations by Pascal Lee and Sourabh Shubham

Dôsledky tohto objavu presahujú rámec geológie, keďže sopka Noctis predstavuje jedinečnú príležitosť na štúdium vývoja Marsu a hľadanie známok života. Jej starobylé a značne erodované prvky ponúkajú pohľad do minulosti planéty, zatiaľ čo interakcia medzi teplom a ľadom poskytuje sľubné prostredie pre astrobiologický výskum.

Medzi Zemou a Marsom sa deje niečo mimoriadne zvláštne

Inej skupine vedcov sa zasa podarilo identifikovať prekvapivý vplyv orbitálneho tanca medzi Zemou a Marsom, ktorý prebieha v rámci cyklu opakujúceho sa raz za 2,4 milióny rokov. Mars má vďaka tomuto cyklu vplyv na oceány našej planéty, v ktorých spôsobuje nečakané zmeny prúdov.

NASA

Zmeny v morských prúdoch sa podarilo identifikovať vďaka morským sedimentom a samotný cyklus má byť spojený so silnejším slnečným žiarením a teplejšou klímou, ktorá však nie je spojená s klimatickými zmenami dnes spôsobovanými ľudstvom. Rôzne cykly na Zemi spôsobujú aj iné planéty, avšak tie sú oveľa častejšie a netrvajú viac ako 2 milióny rokov.

Vedeckému tímu sa tento objavil podaril omylom počas zisťovania, či sa menia prúdy na dne oceánov pri teplejšej klíme. Celkovo analyzovali až 293 hlbokých vrtov z celého sveta a za posledných 70 miliónov rokov v nich našli 387 prerušení. Následne sa tieto prerušenia v sedimente snažili rozvrhnúť naprieč časom, pričom si všimli prekvapivé zhluky opakujúce sa práve každých 2,4 miliónov rokov. Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky