Vedci nedávno odhalili fascinujúci objav, ktorý môže zmeniť naše chápanie okraja slnečnej sústavy. Pomocou teleskopu Subaru objavili astronómovia nový súbor objektov nachádzajúcich sa ďaleko za doteraz známym Kuiperovým pásom.

Presnejšie, nové dáta naznačujú existenciu ďalšej, vonkajšej časti Kuiperovho pásu, ktorá leží medzi 70 a 90 astronomickými jednotkami (AU) od Slnka. Pre porovnanie, Kuiperov pás bol doteraz vymedzený na vzdialenosť približne do 50 AU. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Objavili doposiaľ neznámu oblasť slnečnej sústavy

Tím vedcov, ktorý využíva špičkový ďalekohľad Subaru na Havaji, objavil 11 objektov vo vzdialenosti, ktorá presahuje doteraz známy koniec Kuiperovho pásu. Tento nečakaný objav vedie k domnienke, že v slnečnej sústave môže existovať akási druhá časť Kuiperovho pásu, oddelená veľkou prázdnou medzerou medzi 55 a 70 AU.

NASA/JPL-Caltech

Podľa planetárnej vedkyne Fumi Yoshida by tento objav mohol naznačovať, že pôvodná slnečná hmlovina, z ktorej vznikli Slnko a planéty, bola oveľa väčšia, než sme si doteraz mysleli. To by mohlo mať obrovské dôsledky pre pochopenie procesu formovania planetárnych systémov.

Objekty v Kuiperovom páse zachytené sondou New Horizons (NASA/JHUAPL/SwRI)

Kuiperov pás sa dlhodobo považuje za jedno z najzachovalejších miest v Slnečnej sústave, kde sa nachádzajú objekty, ktoré prakticky neboli zasiahnuté slnečným žiarením. Tieto telesá predstavujú akési „fosílie“ z obdobia vzniku Slnka a planét pred 4,6 miliardami rokov.

Astronóm Wesley Fraser z Kanadskej národnej výskumnej rady zdôrazňuje, že tento objav môže zmeniť náš pohľad na Slnečnú sústavu v porovnaní s inými hviezdnymi systémami. Kým sme doteraz považovali Kuiperov pás za relatívne malý, nové dáta naznačujú, že môže byť podobný štruktúram, ktoré pozorujeme aj v iných sústavách.

Ak sa tieto nové zistenia potvrdia, mohli by sme lepšie porozumieť nielen našej slnečnej sústave, ale aj tomu, ako vznikajú planetárne systémy vo vesmíre.