Rýchly rozvoj umelej inteligencie, dátových centier a digitálnej infraštruktúry vytvára tlak na energetické systémy po celom svete. Tradičné obnoviteľné zdroje ako vietor a slnko síce zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu, no ich nestálosť zvyšuje nároky na akumuláciu energie a záložné zdroje. Nová štúdia výskumníkov zo Stanford University naznačuje, že riešením by mohla byť technológia, ktorá doteraz stála skôr na okraji záujmu: pokročilá geotermálna energia EGS.

Klasické geotermálne elektrárne sú viazané na špecifické geologické podmienky, najmä na oblasti s vysokou sopečnou aktivitou, ako je Island alebo Nový Zéland. Tam sa horúca voda alebo para nachádzajú relatívne plytko pod povrchom.

Technológia Enhanced Geothermal Systems tento limit zásadne mení. Využíva hlbšie vrty, zvyčajne v hĺbke 3 až 8 km, kde sa horúce, no suché horniny cielene hydraulicky stimulujú. Do vytvorených puklín sa vstrekuje kvapalina, ktorá sa v hornine zohrieva a následne sa vracia na povrch, kde poháňa turbíny a vyrába elektrinu. Proces je stabilný a môže fungovať nepretržite počas celého roka.

Stabilný zdroj energie bez výpadkov

Jedným z kľúčových zistení štúdie je fakt, že EGS dokáže dodávať elektrinu 24 hodín denne bez závislosti od počasia. To z nej robí zdroj porovnateľný s jadrovou energiou z hľadiska stabilného základného výkonu.

Výskumníci vypočítali, že už pri podiele približne 10 % na celkovej výrobe elektriny dokáže EGS výrazne odľahčiť elektrickú sieť. V takomto scenári by sa potreba inštalovaného výkonu veterných elektrární znížila o 15 %, solárnych zdrojov o 12 % a kapacita batériových úložísk až o 28 %. Zároveň by sa výrazne znížila potreba záložných fosílnych zdrojov.

Nižšie náklady a menšie nároky na priestor

Štúdia odhaduje, že v porovnaní s fosílnymi palivami by EGS mohla znížiť náklady na výrobu elektriny minimálne o 60 %. Dôležitým faktorom je aj výrazne menšia priestorová náročnosť. Geotermálne elektrárne zaberajú len zlomok plochy, ktorú si vyžadujú rozsiahle solárne alebo veterné parky s porovnateľným výkonom.

Autori zároveň poukazujú na rýchlejší investičný cyklus. Kým výstavba jadrovej elektrárne často trvá 12 až 23 rokov od plánovania po spustenie, projekty EGS je možné realizovať v oveľa kratšom časovom horizonte.

Midjourney

Energetická odpoveď na boom umelej inteligencie

Význam EGS rastie aj v kontexte rozširovania dátových centier, ktoré poháňajú systémy umelej inteligencie. Tie vyžadujú stabilný a nepretržitý prísun elektriny a často sú budované mimo veľkých miest. Geotermálna energia novej generácie by mohla tieto centrá zásobovať lokálne, bez nutnosti masívneho posilňovania prenosových sústav.

Vedúci autor štúdie Mark Jacobson zdôrazňuje, že EGS nepredstavuje konkurenciu obnoviteľným zdrojom, ale ich doplnok. V kombinácii s vetrom, slnkom, vodnou energiou a batériami môže vytvoriť energetický systém s nízkymi emisiami, vysokou spoľahlivosťou a stabilnými cenami.

Technológia s potenciálom do ďalších desaťročí

Výskumníci zároveň upozorňujú, že EGS zatiaľ nie je nasadená vo veľkom meradle. Ide o technológiu v rozvojovej fáze, no vďaka rýchlemu pokroku v hlbokom vŕtaní a stimulácii hornín by sa mohla stať ekonomicky konkurencieschopnou okolo roku 2035.

Ak sa tieto predpoklady naplnia, pokročilá geotermálna energia môže výrazne zmeniť spôsob, akým krajiny pokrývajú rastúci dopyt po elektrine a zároveň znižujú emisie skleníkových plynov bez závislosti od fosílnych palív.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia