Kontrolka detektoru pohybu postupne naberá na intenzite a naše okolie hlási obrovské desivé nebezpečenstvo. Do slovenských kín totiž už o pár dní dorazí z hlbín vesmíru obávaný Votrelec, ktorý už zaseje strach do pokojných životov divákov.

Temná prechádzka v nekonečnom vesmíre v dlho očakávanom filmovom pokračovaní s podtitulom Romulus je najnovším prírastkom do populárnej sci-fi ságy od posledného filmu Votrelec: Covenant z roku 2017.

Presnejšie sa však filmová novinka vracia tam, kde celá desivá séria začala a tým je obdobie 80. rokov, ktoré nám prvýkrát ukázalo, že pichľavá bolesť pri hrudi môže predznačovať oveľa bolestivejší zážitok ako len infarkt.

Návrat ku koreňom

Režisér Fede Alvarez (Evil Dead) tak nenadviazal na pokusy otca celej série a režiséra posledných dvoch filmov Ridleyho Scotta, ktorý sa na staré kolená rozhodol budovať tajomnú mytológiu okolo xenomorpha s kyselinou namiesto krvi. Talentovaný tvorca sa radšej zameral na to, čo značku spopularizovalo a tým je ultimátna tiesnivá atmosféra strachu a klaustrofóbie s občasne prerušovanou drsnou militantnou akciou.

Oba prvky, ktoré do série postupne priniesli Ridley Scott a James Cameron sa stávajú kľúčovým elementom úspechu aj Romulusa, ktorý na prvé dva filmy odkazuje prekvapivo výrazným spôsobom. Pri jeho sledovaní sa z kinosály viackrát ozývalo obrovské nadšenie z toho, čo všetko sa tvorcom na čele s Alvarezom podarilo prepašovať z pôvodných filmov na plátno.

Práve medzi prvým dielom z roku 1979 a následným pokračovaním od Camerona z roku 1986 sa odohrávajú aj hlavné udalosti Romula. V tomto časovom období cestuje v kryospánku jediná preživšia z vesmírnej lode UCSS Nostromo legendárna Ellen Ripley.

V novinke sa novej role hrdinky zhostila Rain (Cailee Spaeny), ktorá žije spolu so svojím androidom Andym (David Jonsson) na nehostinnej vesmírnej kolónii „Jackson Star“, dokonalo pripomínajúcej dizajn „Hadley´s Hope“ z Votrelcov.

Lúpež sa zmení na nočnú moru

Film úvodom zľahka načrtáva vzťahy a charakterovú šablónu postáv, ktoré tentokrát nie sú žiadni vedci, inžinieri či vojaci, ale prirodzene uveriteľní mladí ľudia, s ktorými sa diváci vedia ľahšie stotožniť. Život bežných kolonizátorov, ktorý načrtol už Cameron v intenzívnej pár minútovej scéne, ktorá nakoniec ostala len ako súčasť rozšírenej režisérskej verzie, rozvinul dokonalým spôsobom Fede Alvarez.

Nehostinné miesto, na ktoré nikdy nedopadá jediný lúč svetla, je domovom vykorisťovaných robotníkov a ich rodín, ktoré s cieľom utiecť z planéty a vymaniť sa tak z mimoriadne depresívnej situácie neváhajú zvoliť tie najradikálnejšie riešenia.

Pre mladú Rain a jej priateľov je takouto vstupenkou za lepším životom krádež vzácnych spánkových kryokomôr na opustenej vedeckej stanici Romulus, ležiacej na obežnej dráhe ich domovskej planéty.

Zaujímavosťou je, že podobnú príbehovú analógiu je možné vidieť aj v Alvarezovom filme Don´t Breathe, kde sa tiež zameral na mladé postavy, ktoré ako jediné východisko z beznádejnej sociálnej situácie v kolabujúcom Detroite považujú ozbrojenú lúpež domu, v ktorom žije slepý muž.

Podobne ako v Don´t Breathe, aj tu sa zdanlivo jednoduchá 30-minútová záležitosť stane pre partiu mladých vesmírnych kolonizátorov najhorším životným rozhodnutím, ktoré bude pre mnohých z nich znamenať hroznú a krutú smrť.

Opätovný návrat do vyľudneného prostredia mamutieho industriálneho kolosu s prázdnymi chodbami a epilepticky blikajúcimi svetlami je dokonalým emocionálnym zážitkom pre každého fanúšika Votrelca.

Fanúšikom síce môže vŕtať hlavou, ako sa taká obrovská a pre spoločnosť Weyland-Yutami vzácna loď môže vznášať tak blízko planéty bez povšimnutia, je to však na dlhú dobu počas sledovania jediná vec, nad ktorou sa bude človek zamýšľať.

Hordy facehuggerov a praskajúce rebrá

Tvorcovia pri dizajne vesmírnej stanice neváhali využívať aj také detailné prvky, ako tradičné monochromatické obrazovky so základným textovým vizuálnym rozhraním, aké boli použité ešte v prvom filme.

Celé to tak občas pôsobí elegantným retro štýlom. Na nostalgickú strunu hrajú tvorcovia prakticky počas celého filmu a to, čo našli hlavní hrdinovia na lodi by sa dalo označiť ako pekelne pikantné prekvapenie, ktoré hutnú atmosféru celej snímky ešte poriadne vyhrotilo.

V čase sociálnych sietí, kedy sa informácie šíria rýchlosťou svetla, je obdivuhodné, ako sa tvorcom podarilo udržať v tajnosti viaceré prekvapenia, podobne ako to bolo pri najnovšom Deadpoolovi. Opäť tak platí pravidlo, že čím menej sa človek snaží nájsť rôzne detaily filmu na internete, tým viac si ho potom užije.

Fanúšikovský oslavný tanec nad početnými odkazmi, ku ktorým patril aj jeden z hry Alien: Isolation, však po chvíľke končí a udalosti naberú pomerne intenzívny spád, kedy sa objavia prvé hordy agresívnych facehuggerov a praskajúce rebrá. Pomalé hudobné motívy inšpirované Goldsmithovou klasikou okamžite striedajú zrýchlené pulzujúce tóny, pripomínajúce adrenalínom poháňaný tlkot srdca.

Brutalita a gore, ktoré sprevádzali Alvarezov hororový počin Evil Dead sa však prekvapivo nekonajú v takom rozsahu, ako by si fanúšikovia spočiatku želali. Režisér to však vynahrádza inovatívnym prístupom, ktorým rad za radom ničí tradičné žánrové klišé a niektorým svojim filmovým kolegom dáva ponižujúcu príučku.

Alvarez je totiž na svojom ihrisku stiesneného priestoru doma, podobne ako v Don´t Breathe, a moment prekvapenia prichádza často v tých najmenej očakávaných chvíľach.

S brnkaním na naše zmysly si pomáha aj charakterom jednej z postáv, ktorá svojou nejednoznačnosťou viackrát zamieša s dejom. Najviac zapamätateľným výkonom zaujala talentovaná herečka Cailee Spaeny, ktorá je už teraz obrovským prísľubom pre hollywoodsku budúcnosť.

Rovnako ako Ellen Ripley, aj jej hrdinka musela prejsť podobným dramatickým výkonom, ktorý sa mení s každým rozhodnutím – od neistoty až po odhodlanú bojovníčku brániť svojich priateľov. Veľkú pozornosť si zaslúži aj David Jonsson v náročnej role Andyho, ktorého verzia androida je už v pokročilom stave a jeho počiatočný charakter skôr evokuje dieťa s autizmom.

Kyselinová škvrna na inak dokonalom filmovom zážitku

Cit pre detail a úctu k originálu je vidieť na každom kroku – film ponúka dokonalú ukážku praktických modelov facehuggerov či slizkého votrelca, s ktorým stretnutie často končí fatálne. Pri akceptovateľnom parazitovaní s odkazmi a motívmi na pôvodné diely však Alvarez nezabúda ani na svoj originálny trademark a diváci tak budú svedkami momentov, ktoré doteraz v žiadnom z Votrelcov ešte nevideli.

Je len obrovská škoda, že si režisér neodpustil jeden výstrelok, ktorý môže pomerne zbytočne rozdeliť fanúšikov na dva tábory – jeden, ktorý mu to odpustí a druhý, pre ktorého to bude kľúčový prvok, aby film poslal do zatratenia.

Alvarez sa začiatkom roka vyjadril, že James Cameron a Ridley Scott si po malej súkromnej projekcii film zamilovali, no obaja mali rozdielny názor na scenár. Záverečné titulky naznačili, kde sa ich názorové cesty pravdepodobne rozdelili.

Napriek tomuto momentu, ktorý bude veľmi diskutovaný ešte dlho po premiére, je Votrelec: Romulus jedným z najlepších dielov celej série, ktorú po rokoch nevydarených pokusov s crossovermi a mytologickými príbehmi o pôvode, konečne nasmeroval na správnu koľaj.