Na Medzinárodnej vesmírnej stanici boli objavené štyri kmene baktérií, z ktorých tri predstavujú úplne nový a doposiaľ neznámy druh. Tri zo štyroch kmeňov boli izolované v roku 2015 a 2016, pričom každý z nich bol objavený na úplne inom mieste vesmírnej stanice. Informácie boli zverejnené v žurnále Frontiers in Microbiology. O téme informoval portál Sciencealert.

Medzinárodný tím vedcov úzko spolupracujúci s NASA objavil na palube ISS štyri kmene baktérií žijúcich na rôznych miestach ISS. Jeden z kmeňov sa našiel na ovládacom paneli, druhý v Cupole (modul ISS) a ďalší ležal na jedálenskom stole. Posledný z týchto kmeňov bol objavený v starom HEPA filtri a bol identifikovaný ako Methylorubrum rhodesianum – filter sa vrátil na Zem v roku 2011.

Aslam et al, Int. J. Syst. Evol. Microbiol. 2007

Baktérie z paluby ISS nájdeme aj na Zemi

Podľa dostupných informácií všetky objavené kmene patria do čeľade baktérií Methylobacteriaceae, ktoré sa bežne vyskytujú na Zemi v pôde alebo sladkej vode. Baktérie sa podieľajú sa na fixácii dusíka, solubilizácii fosfátov, kontrole patogénov a pozitívne ovplyvňujú rast rastlín. Inými slovami ide o dobré baktérie potrebné pri pestovaní.

Keďže astronauti si na ISS časť potravín pestujú sami, objav baktérií na Medzinárodnej vesmírnej stanici pre vedeckú komunitu nie je žiadnym prekvapením. Objav však so sebou nesie potešujúcu správu, existuje totiž predpoklad, že novoobjavené baktérie je možné využiť pri pestovaní rastlín v extrémnych podmienkach. V súčasnosti vedci podrobujú baktérie genetickej analýze, ktorá ukáže, či spĺňajú všetky vyrieknuté predpoklady.

UC San Diego/ Erik Jepsen

Ako píše web Phys, okrem známych baktérií Methylorubrum rhodesianum boli na palube ISS objavené ďalšie tri nové kmene. Ide o tyčinkovité pohyblivé baktérie s označením IF7SW-B2T, IIF1SW-B5 a IIF4SW-B5, ktoré sa podľa genetickej analýzy podobajú na baktérie Methylobacterium indicum. O novom druhu baktérií sa predbežne hovorí ako o Methylobacterium ajmalii, oficiálny názov však ešte nebol stanovený.

Mikrobiológovia tiež zistili, že kmeň s označením IF7SW-B2T obsahuje gény potrebné pre rast rastlín vrátane cytokinínu, čo je rastlinný hormón podporujúci delenie rastlinných buniek. V štúdii sa tiež uvádza, že k optimálnemu rastu novoobjavených kmeňov dochádza pri teplotách od 25 do 30 °C a pri pH 6.0 až 8.0.

Fenotypicky sa tieto tri kmene z ISS podobajú Methylobacterium aquaticum a Methylobacterium terrae, pretože asimilujú navzájom podobné cukry ako jeden uhlíkový substrát. Analýza mastných kyselín ukázala, že hlavné mastné kyseliny produkované novými kmeňmi sú omega 7 a omega 6, v oboch prípadoch s pomerom 18:1 (počet uhlíkov v reťazci mastných kyselín:počet dvojitých väzieb v reťazci mastných kyselín).

Vedci však majú pred sebou ešte množstvo práce. Na ISS sa totiž za posledných 6 rokov podarilo odobrať približne 1000 rôznych vzoriek baktérií, ktoré už netrpezlivo čakajú na cestu na Zem, kde budú podrobené podrobnej genetickej analýze. Hlavným cieľom autorov štúdie je prísť na to, ako tento zdĺhavý proces prepravy baktérií na Zem obísť a analýzu baktérií uskutočniť priamo na palube ISS.

Rast húb v extrémnych podmienkach

Novoobjavené kmene baktérií však nie sú jediné, ktoré dokážu prežiť v extrémnych podmienkach. Rovnakou vlastnosťou sa môžu pochváliť aj čierne huby z Černobyľu, ktoré dokážu prežiť v prostredí so zvýšenou radiáciou. Kľúčovou zložkou je pigment melanín, ten huby obsahujú v tak extrémnom množstve, že im umožňuje doslova „požierať“ rádioaktivitu, ktorá sa po výbuchu Černobyľskej elektrárne dostala do okolia.