Pátranie po nových exoplanétach nie je vôbec ľahká úloha. Objavenie čo i len jednej planéty vyžaduje množstvo pozorovaní, ale najmä času stráveného sledovaním aj tých najmenších odchýlok merania. Aj to najmenšie zakolísanie pozorované pri cudzej hviezde totiž môže naznačovať prítomnosť exoplanéty.

Ako objavujeme exoplanéty?

Ako píše web Space, nedávno sa vedcom dokonca podarilo objaviť extrasolárnu planétu vzdialenú iba 36 svetelných rokov, čo z nej robí ideálneho adepta na budúce pozorovania prostredníctvom nových moderných teleskopov. Tie by dokonca mohli odhaliť, či je novoobjavená exoplanéta sama, alebo má nejakých spoločníkov, s ktorými obieha svoju centrálnu hviezdu.

NASA

Planétu „GJ 740 b“ sa podarilo objaviť pomocou metódy merania radiálnej rýchlosti. Tá spočíva v skúmaní materskej hviezdy pomocou spektrálnych čiar. Exoplanéta vlastne neobieha okolo hviezdy, ale obieha okolo spoločného ťažiska. Pri uvedenej metóde sa sleduje rýchlosť hviezdy voči ťažisku, ktorá sa pravidelne mení.

To spôsobí, že sa spektrálne čiary hviezdy mierne posúvajú k modrej alebo červenej farbe, podľa toho, či sa hviezda k nám približuje, alebo vzďaľuje a tiež ako rýchlo. Čím hmotnejšia je obiehajúca exoplanéta a čím bližšie obieha, tým väčšia rýchlosť sa nameria, vysvetlil nedávno v exkluzívnom rozhovore pre FonTech.sk slovenský astronóm a astrofyzik Mgr. Ľubomír Hambálek, PhD..

NEPREHLIADNI
Unikátne planéty s vhodnými podmienkami pre život? Našli sa úplne nové a veľmi blízko Zeme

NASA na svojom webe uvádza, že metódou radiálnej rýchlosti bolo doposiaľ objavených 837 planét, čo predstavuje približne 20 % z celkového množstva (viac než 4200) známych exoplanét. Zďaleka najviac ich bolo objavených tranzitnou metódou. Týmto spôsobom sme dosiaľ našli 3325 planét.

Kritickú úlohu tu zohrali aj ďalšie dáta zozbierané za posledných 11 rokov mnohými teleskopmi ako HADES, HARPS-N, či španielskeho observatória TNG. Výsledky tejto kolaborácie sú publikované v žurnále Astronomy & Astrophysics.

Super-Zem vzdialená len 36 svetelných rokov

Objavená exoplanéta s katalógovým označením „GJ 740 b“ obieha okolo červeného trpaslíka GJ 740 s periódou 2,4 dňa, pričom jej hmotnosť sa odhaduje na 3-násobok hmotnosti Zeme. Vzhľadom na to, že hviezda GJ 740 je vzdialená od Slnka iba 36 svetelných rokov a novoobjavená planéta obieha okolo nej v tak tesnej blízkosti, vedci sa domnievajú, že GJ 740 b je super-Zem, upozorňuje portál SciTechDaily.

NASA

Podľa hlavného autora štúdie, Borja Toledo Padróna, je GJ 740 b planéta s druhou najkratšou obežnou dráhou obiehajúcou okolo tohto typu hviezdy. Prvotné výsledky naznačujú, že GJ 740 b je skalnatá planéta s 1,4-násobne väčším polomerom ako naša Zem.

Je tiež možné, že v okolí červeného trpaslíka GJ 740 sa nachádza aj ďalšia planéta. Tá by mala jednu cestu okolo hviezdy zvládnuť za 9 rokov, pričom jej hmotnosť je porovnateľná s hmotnosťou Saturnu (cca 100-násobok Zeme). Na definitívne potvrdenie tejto planéty si však ešte nejaký ten čas budeme musieť počkať.

NEPREHLIADNI
Objavili sme novú „super-Zem“. Je od nás iba 26 svetelných rokov a tečú ňou prúdy lávy

Čo sa týka samotnej hviezdy, ide o červeného trpaslíka s povrchovou teplotou približne 2 100 – 3 400 °C a hmotnosťou niečo medzi 0,08 až 0,45 hmotnosti Slnka. Pre zaujímavosť, teplota Slnka dosahuje približne 5 500 °C.

Takéto chladné hviezdy sú ideálnym cieľom pre hľadanie planét metódou radiálnej rýchlosti. Dokonca sa predpokladá, že hviezdy podobné GJ 740 majú na obežných dráhach kratších ako 200 dní v priemere 2,5 planéty.  Tieto predpovede vychádzajú z údajov zhromaždených počas misie Kepler, ktorá sa doteraz považovala za jednu z najúspešnejších misií v rámci lovu na exoplanéty.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú