Vznik planetárnych systémov je opriadaný mnohými chaotickými a násilnými udalosťami, v dôsledku ktorých dochádza k zrážkam protoplanét. Tie sa týmto spôsobom spolu spájajú a vytvárajú neustále väčšie a väčšie planéty.

Kolízie vo vesmíre sú celkom bežné

Ako píše portál InterestingEngineering, dobrým príkladom je naša domovská planéta a Mesiac, ktoré sú výsledkom tohto typu obrej kolízie. Podľa v súčasnosti najakceptovanejšej teórie, teória veľkého impaktu, náš jediný prirodzený satelit vznikol zrážkou protozeme s protoplanétou Theia – hypotetická protoplanéta o veľkosti Marsu, ktorá sa približne pred 4,5 miliardami rokov zrazila so Zemou.

Napriek tomu, že takéto kolízie sa považujú za celkom bežné, akosi sa nám doposiaľ nedarilo zaznamenať dôkazy o nich v iných planetárnych systémoch. Všetko sa však mení vďaka novej štúdii publikovanej v žurnále Nature, kde tím vedcov predostrel dôkazy o obrovskej kolízii, ku ktorej došlo v okolí relatívne blízkej hviezdy.

Hlavná autorka štúdie Tajana Schneidermanová so svojim tímom objavila známky kolosálnej planetárnej zrážky neďaleko 23 miliónov rokovej starej, respektíve v tomto prípade skôr mladej hviezdy HD 172555, upozorňuje portál Space.

HD 172555 je pomerne mladá hviezda vzdialená „len“ 95 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Páv. Predmetnú hviezdu majú vedci v „hľadáčiku“ už dlhšiu dobu, pretože povaha prachu, ktorý ju obklopuje je tak trochu nezvyčajná.

Zrážka protoplanét pri vysokej rýchlosti

Predchádzajúce štúdie totiž zistili, že tento hviezdny prach obsahuje oveľa menšie a jemnejšie zrná než sa očakáva. Okrem toho sa tam nachádza aj veľké množstvo minerálov ako je obsidián, či rôzne čierne sklovité tektity, ktoré potrebujú na svoje vytvorenie veľké množstvo tepla.

Už výsledky predchádzajúce výskumu naznačili, že jedným z možných vysvetlení prítomnosti takéhoto prachu môže byť kolízia dvoch rozličných svetov, ktoré sa zrazili pri rýchlosti až 36000 km/h.

Teraz tím astronómov študovaním plynu obklopujúceho hviezdu objavil ďalšie dôkazy o tejto kolosálnej zrážke. Presnejšie odborníci detegovali oxid uhoľnatý, pričom zistili, že množstvo tohto plynu je ekvivalentné 20 % toho, čo sa nachádza v atmosfére planéty Venuša.

Okrem toho sa ukázalo, že veľké množstvo tohto plynu sa nachádza prekvapivo blízko hviezdy HD 172555 vo vzdialenosti len 7,5 AU (Astronomická jednotka predstavuje vzdialenosť medzi Slnkom a Zemou, teda 1 AU = 149 597 871 km).

Vzhľadom na to, že v blízkosti hviezd sa zvyčajne nachádza len veľmi málo oxidu uhoľnatého, pozreli sa na rôzne scenáre, ktoré by túto anomáliu mohli objasniť.

Jednoznačne najlepším vysvetlením je kolízia medzi „väčším progenitorom a menším impaktorom“, cituje portál Space vyjadrenie hlavnej autorky štúdie Schneidermanovej. Ku kolízii podľa výsledkov došlo pred iba 200 000 rokmi, pričom sa zrazila protoplanéta s veľkosťou Zeme s menším impaktorom.

Náraz bol dokonca tak silný, že z väčšej z týchto dvoch planét bola odviata značná časť atmosféry. Ako sme už spomínali, podľa hlavnej autorky štúdie je toto jednoznačne najlepším vysvetlením toho, čo sa udialo v okolí tejto mladej hviezdy.

„Vôbec prvýkrát sa nám podarilo detegovať jav, kedy došlo k strhnutiu atmosféry vplyvom veľkého nárazu“ uviedla Schneidermanová.

Podľa jej slov v mladých planetárnych systémoch akým je aj HD 172555 sú obrovské kolízie pomerne bežné, pričom kolízia dvoch protoplanét jednoznačne vysvetľuje prítomnosť oxidu uhoľnatého v blízkosti hviezdy.

Navyše v tomto scenári do seba všetky premenné ako vek, časové rozpätie, ale i rôzne ďalšie obmedzenia týkajúce sa zloženia i tvaru materiálov pozorovaných v okolí hviezdy do seba dokonale zapadajú.