Výskumnícici z Marylandskej univerzity analyzovali tisíce záznamov ozvien, ktoré spôsobily seizmické vlny hlboko pod Tichým oceánom medzi zemským jadrom a plášťom. Objavili tak neznámu štruktúru, ktorá môže pomocť lepšie pochopiť zložité procesy, ktoré umožnili vývoj našej planéty. Na tému upozornil portál IFLScience.

Zloženie je zatiaľ neznáme

Tím geofyzikov z Marylandskej univerzity analyzoval tisíce záznamov seizmických vĺn pod Tichým oceánom, aby identifikovali ozveny odrážajúce sa z rozhrania medzi jadrom a plášťom Zeme. Objavili tak rozsiahle heterogénne štruktúry z neobvykle hustej a horúcej horniny.

Zobraziť celú galériu (3)
Doyeon Kim / University of Maryland

Počas zemetrasenia dochádza k vytvoreniu seizmických vĺn pod zemským povrchom, ktoré dokážu „prejsť“ tisíce kilometrov. V prípade, že sa seizmické  vlny stretnú so zmenami teploty, zloženia alebo hustoty hornín, môže to meniť ich rýchlosť, smer či rozptyl, čo vytvára ozveny.

Tie dokážu zachytiť strategicky umiestnené seizmické stanice, ktoré sa nachádzajú na rozličných miestach po celom svete. Meranie času a amplitúdy týchto ozvien môže potom pomôcť odhaliť rôzne podpovrchové štruktúry.

Vedci sa tentokrát zamerali na ozveny seizmických vĺn pod Tichým oceánom, pričom odhalili neznámu štruktúru pod sopečnými ostrovmi Marquesas a zistili, že známa štruktúra pod Havajskými ostrovmi je omnoho väčšia, než sa predpokladalo.

Zobraziť celú galériu (3)
Zemetrasenia (žlté hviezdy) vysielajú vlny cez Zem. Seizmické stanice(modré trojuholníky)zaznamenávajú ozveny, keď sa tieto vlny rozptyľujú a ohýbajú okolo hustých skalných štruktúr / Zdroj: Doyeon Kim / University of Maryland

Pri výskume využívali algoritmus strojového učenia zvaný Sequencer, ktorý analyzoval 7 000 rôznych seizmografov zo stoviek zemetrasení s magnitúdou 6,5 alebo vyššou pod Tichým oceánom v rokoch 1990 až 2018.

„Objavili sme ozveny pri asi 40 % všetkých seizmických vĺn, čo bolo veľmi prekvapujúce, pretože sme očakávali, že budú omnoho zriedkavejšie. To dokazuje, že anomálne štruktúry medzi jadrom a plášťom sú oveľa rozšírenejšie, než sa predpokladalo.“, uviedol docent geológie na Marylandskej univerzite, Vedran Lekić. 

Napriek tomu, že vedci si momentálne nie sú istí zložením týchto štruktúr, predpokladajú, že skúmanie ich tvaru a rozsahu im môže pomôcť lepšie pochopiť geologické procesy prebiehajúce hlboko vnútri Zeme. Vďaka týmto údajom taktiež dokážu dokonalejšie skúmať fungovanie platňovej tektoniky a vývoj našej planéty.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda