Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Pomaly ale isto sa začína zdať, že plasty sa stávajú olovnatým benzínom 21. storočia a podľa najnovších štúdií ovplyvňujú nielen životné prostredie okolo nás, ale aj naše vlastné zdravie oveľa vážnejšie, než sa zdalo. Neurológovia totiž identifikovali spojitosť medzi nanoplastami a zmenami proteínov v ľudskom mozgu, ktoré sú spájané s demenciou či Parkinsonovou chorobou, píše ScienceAlert.

Našli sme príčinu?

Parkinsonova choroba je podľa autorov štúdie považovaná za najrýchlejšie sa rozrastajúcu neurologickú poruchu na svete a zdá sa, že našli aspoň čiastočnú príčinu tejto nepríjemnej štatistiky. Počas výskumu sledovali súvislosť medzi drobnými čiastočkami polystyrénu a proteínom alfa-sinukleín, pričom výsledky bádania hovoria jasne.

Vplyv nanoplastov testovali v hneď troch formách a to v roztokoch, laboratórnych bunkách a tiež v myšiach geneticky upravených tak, aby mali predispozíciu pre Parkinsonovu chorobu. Vo všetkých troch prípadoch na seba nanoplasty viazali veľké množstvá alfa-sinukleínu a to s pomerne silnou chemickou väzbou.

Duke University

K tomu má dochádzať v takzvaných lyzozómoch, dôležitých komponentoch buniek a neurónov, ktoré sú zodpovedné za „upratovanie“ odpadového materiálu z obehu. Nová štúdia tak prináša dôkazy o schopnosti nanoplastov narúšať prirodzený čistiaci proces aj v neurónoch, čo následne spôsobuje Parkinsonovu chorobu.

Sú prakticky všade

Planéta je mikroplastami tak zamorená, že ich vedci nedávno našli už aj v potravinách, ktoré bežne kupujeme a dokonca aj v čerstvo napadanom snehu na Antarktíde. Vedci upozornili na celosvetový rozsah znečistenia plastmi, pričom uviedli, že v jednom litri rozpusteného snehu sa priemerne nachádza až 29 čiastočiek mikroplastov. Ich koncentrácia vo vzorkách snehu odobraných z okolia antarktických základní však bola trikrát vyššia než tento priemer.

Zatiaľ bez istoty

Výsledky sú zatiaľ len predbežné a keďže neboli vykonané testy na ľuďoch, nie je možné definitívne potvrdiť kauzalitu, dodáva Duke University. Dáta však zatiaľ naznačujú, že sú nanoplasty skutočne veľkým rizikom aj v tomto smere a prítomné je aj riziko spôsobovania demencie. Vedci sú pripravení vo výskume pokračovať a detailnejšie sa pozrieť na to, ako plasty ovplyvňujú naše telá.

Faktom totiž je, že väčšina ľudí má vo svojom krvnom obehu nanoplasty a je nesmierne dôležité zistiť, ako môžu vplývať na naše zdravie. Potenciálnych rizík sa pritom podarilo identifikovať už niekoľko a je jasné, že sa ľudstvo bude musieť plastov skôr či neskôr úplne vzdať. Ich nahradenie je pritom v mnohých oblastiach natoľko náročné a nákladné, že pôsobí takmer nemožne.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú