Jeden z najlepších seriálov všetkých čias – Černobyľ od HBO, už čoskoro dostane konkurenta od Netflixu. V centre príbehu bude opäť stáť jadrová katastrofa, tentokrát však v japonskej Fukušime, ktorá 11. marca 2011 a nasledujúce dni strašila celý svet.

Predstaví neznámych hrdinov aj okolnosti

Netflix už čoskoro do ponuky uvedie sľubne vyzerajúci seriál The Days, ktorý divákom predstaví okolnosti katastrofy fukušimskej jadrovej elektrárne. Streamovací gigant udalosti nepokryje formou dokumentu, ale hranou adaptáciou, ktorá divákom predstaví samotné nešťastie, jeho dôsledky i príbehy zamestnancov elektrárne.

Nový seriál sa na katastrofu zameria z troch rôznych perspektív – zo strany vlády, korporátnych organizácií a ľudí, ktorí proti jadrovej pohrome bojovali v prvej línii. Príbeh sa zároveň bude zaoberať otázkou, či pri fukušimskej jadrovej katastrofe došlo k zlyhaniu ľudského faktora alebo išlo o iba o dôsledok ničivých prírodných živlov.

S podobným konceptom v roku 2019 slávilo obrovský úspech HBO, ktoré sa detailne pozrelo na udalosti doposiaľ najhoršieho jadrového nešťastia v Černobyle. Ak by sa novinka od Netflixu ku kvalitám zmieneného seriálu čo i len priblížila, pre Netflix by mohlo ísť o jeden z najväčších hitov roka. The Days na Netflixe štartuje 1. júna, kedy bude naraz predstavených všetkých 8 epizód.

Čo sa vlastne stalo?

Druhá najhoršia jadrová katastrofa po Černobyle sa odohrala v japonskej Fukušime, ktorá 11. marca 2011 nedokázala čeliť prírodným živlom a po sérii výbuchov sa do vzduchu dostali rádioaktívne častice a plyny. Pod haváriu sa vtedy podpísalo silné zemetrasenie magnitúdou 9,0, ktoré otriaslo pobrežím Japonska.

Už pri prvých náznakoch seizmickej aktivity vtedy síce podľa BBC došlo k zastaveniu štiepnej reakcie, zemetrasenie ale poškodilo elektrické siete a elektráreň nabehla na záložné zdroje.

Tie krátko po zemetrasení zničila silná vlna tsunami a ponechala elektráreň bez elektrickej energie, čím prestal pracovať aj chladiaci systém. V dôsledku prehriatia reaktorov sa začal uvoľňovať vodík, ktorý následne explodoval v sérii troch silných výbuchov.

Explózie značne poškodili aj trojicu jadrových reaktorov, z ktorých do ovzdušia začali unikať rádioaktívne látky. Aké veľké množstvo škodlivých plynov sa dostalo do atmosféry presne povedať nemožno, viaceré štúdie sa zhodujú, že išlo približne o 10 % rádioaktivity, aká do atmosféry unikla po katastrofe v Černobyle.

Aj napriek neporovnateľne nižšiemu rozsahu si havária vo Fukušime vyžiadala krutú daň. V dôsledku okamžitého premiestnenia obyvateľov z okolitých miest zomrelo približne 1 000 ľudí. Príčinou nebola radiácia, ale vzniknutý chaos, ktorému za obeť padli predovšetkým jedinci trpiacimi chronickými chorobami a seniori v pokročilom veku.

Katastrofa ďalej znehodnotila vysokoúrodnú poľnohospodársku pôdu, ochromila tiež rybolov v okolí. Ako informuje Tepco, jedna z rýb, ktorú testovali na radiáciu, povolené hodnoty prekračovala až 7 400-krát.

Havária ďalej vyvolala silnú spoločenskú i politickú diskusiu ohľadom bezpečného využitia jadrovej energie. V Japonsku došlo k zastaveniu viacerých rozpracovaných projektov nových blokov jadrových elektrární, energetickú politiku prehodnotilo aj Nemecko, ktoré po bezpečnostných kontrolách dočasne odstavilo až sedem z takýchto elektrární.

Likvidácia následkov zároveň potrvá desaťročia. Odstraňovanie jadrového odpadu aj podľa pozitívnych prognóz potrvá najmenej 40 rokov, kontaminovaná chladiaca voda z elektrárne zachytávaná približne v 1 000 zberných nádržiach má byť postupne vypúšťaná do Tichého oceána, čo sa stretlo s obrovskou nevoľou viacerých svetových krajín.