Technologické veľmoci intenzívne inovujú v oblasti energetiky, kde sa môže stať skutočným prelomom dlho očakávaná fúzia, opak štiepnych jadrových reaktorov.

Napriek mnohým problémom sa o stavbu týchto reaktorov snažia viaceré krajiny, pričom ako upozorňuje portál Interesting Engineering, kandidátom na komercializáciu jadrovej fúzie sa môže stať japonská elektráreň FOAK – nebude to mať ale vôbec jednoduché.

Úplne iný prístup

Tradične sa vedci snažia o zostrojenie fúznych reaktorov v podobe tokamakov, veľkých toroidných komôr, ktorých úlohou je udržanie extrémne horúcej plazmy vo svojom vnútri, pričom energiu následne vyrábajú ohrievaním pary podobne ako klasické štiepne reaktory.

Okrem toho sa niektoré laboratóriá, či už súkromné, univerzitné alebo vládne, snažia o dosiahnutie efektívnej fúzie pomocou laserových technológií.

Marvel Fusion

Japonská spoločnosť Helical Fusion ale plánuje uviesť do prevádzky prekvapivo rýchlo úplne iný typ fúzneho reaktoru, ktorým je takzvaný stelarátor, presnejšie heliotron. Ten dokáže fungovať aj bez plazmového prúdu, pričom po otestovaní pilotného reaktora s názvom FOAK (skratka pre „First of a kind“, teda „Prvý svojho druhu“) chce japonský startup vybudovať aj komerčnú verziu.

Helical Fusion to ale pochopiteľne nebude mať ľahké, keďže jedným z problémov je potreba veľkého rozpočtu, a to až okolo 5 miliárd amerických dolárov – len na stavbu demonštračného zariadenie FOAK, ktoré by mohlo byť dokončené najskôr v roku 2034. Komerčná verzia by mohla byť, za predpokladu stihnutia spomínaného termínu, v prevádzke v roku 2040.

Postavil ho aj 17-ročný študent

Vlastný fúzny reaktor sa podarilo postaviť aj 17-ročnému študentovi, o ktorom sme informovali v samostatnom článku. Dokázal to s rozpočtom len okolo 5 800 eur. Okrem peňazí potreboval aj poriadnu dávku vlastnej šikovnosti a znalostí, ktoré nadobudol v priebehu celého projektu. Bohužiaľ, fúziu sa mu dosiahnuť napokon nepodarilo, avšak napriek tomu ide vzhľadom na rozpočet a veľkosť tímu o ohromný úspech.

Je konečne na dosah?

Strojcovia očakávajú, že bude možné toto zariadenie nechať v prevádzke rok, po čom by nasledovala údržba trvajúca asi tri mesiace. Či sa ale firme podarí takéto zariadenia skonštruovať a po ňom aj komerčnú verziu je otázne, keďže pôjde o nesmierne nákladný projekt, ktorý je navyše poriadne rizikový.

Okrem toho môže naraziť aj na technologické bariéry, z ktorých jednou je napríklad dosiahnutie supravodivosti cievok aj pri vysokej teplote.

Výhodou fúzneho reaktora v takejto forme môže byť stabilný výkon vhodný práve pre použitie v energetike. Ak sa firme skutočne podarí vyzbierať potrebné financie, môže sa pustiť do projektu, ktorý má šancu zmeniť našu civilizáciu. Výziev však bude mnoho, o čom už sa vedci presvedčili pri stavbe tokamaku vo Francúzsku, ktorý mešká dlhé roky a prekročil aj plánovaný rozpočet.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú