Jadrové elektrárne po celom svete produkujú množstvo rádioaktívneho odpadu, ktorý je potrebné niekam bezpečne uskladniť. Doterajšie havárie nám pritom ukázali, aké nebezpečné môžu byť tieto elektrárne, pokiaľ dôjde k poškodeniu jadra, čo si po nehode vo Fukušime uvedomilo aj Nemecko. Krajina sa rozhodla zatvoriť svoje jadrové elektrárne, no musí nájsť miesto, kde uloží rádioaktívne palivové tyče na najbližšie milióny rokov. Odpoveď na tento problém však nie je vôbec jednoduchá. Téme sa venoval portál CNN.

Slováci budú platiť aj cez SMS a čety. V novom platobnom systéme je prvá banka

Nezvyčajný jav z východného Slovenska. Astronóm odfotil prelet ISS pred Slnkom

Slovensko podpísalo dohodu s USA o 5G sieťach. Dostanú u nás čínske technológie stopku?

Katastrofa v Černobyle a po niekoľkých rokoch aj havária jadrovej elektrárne Fukušima. Tieto dva príklady boli pre Nemecko dostatočne odstrašujúcim príkladom toho, čo sa môže udiať v prípade nehody takejto elektrárne a aké škody môžu nasledovať. Po výbuchu vo Fukušime pristúpilo Nemecko k zásadnému rozhodnutiu zatvoriť svoje jadrové elektrárne. Kam však s rádioaktívnym odpadom?

Nemecko rieši zásadný problém s odpadom z jadrových elektrární

Nájsť úložisko, ktoré by dokázalo trvalo chrániť okolitý svet pred rádioaktívnymi palivovými tyčami, je nesmierne zložité. Po zatvorení týchto elektrární bude potrebné uskladniť zhruba až 28 000 m³ odpadu. Podľa expertov ide až o 2 000 kontajnerov obsahujúcich vysoko škodlivý rádioaktívny materiál o vysokej teplote, ktorý je náročne čo i len prepravovať. Prvotným plánom je teda nechať odpad vychladnúť počas niekoľkých desaťročí.

Momentálne sú palivové tyče dočasne uskladnené v objektoch neďaleko elektrární, no nejde o trvalé riešenie. Vláda v Nemecku chce pritom nájsť odpoveď na tento problém už do roku 2031, kedy má byť vybrané miesto, kde jadrový odpad uložia na najbližšie milióny rokov.

Takéto miesto pritom musí spĺňať viacero dôležitých kritérií. V prvom rade pôjde o akýsi sklad, ktorý sa bude nachádzať až 1 km po povrchom, pričom v tomto mieste nesmie byť ani náznak tečúcej vody, zemetrasení a celkovo musí ísť o stabilnú lokalitu.

Nenechaj si ujsť
Víťaz Nobelovej ceny odhalil „Svätý Grál“: Dokáže vďaka nemu zničiť rádioaktívny odpad

Ďalším problémom však ostáva, že nikto v krajine nechce mať vo svojej blízkosti umiestnený rádioaktívny odpad. Proti tomu prebiehajú už dlhé desaťročia mnohé protesty a aj sklady vybudované pred desiatkami rokov musia byť rekonštruované za miliardy eur, aby spĺňali nové štandardy. Nemecko ich má pritom hneď niekoľko. Krajina však chce zatvoriť jadrové elektrárne do roku 2022. Preto musí nájsť miesto pre uskladnenie odpadu čo najskôr.

Výsledky uvidia generácie o vyše 100 rokov

Možné riešenia a návrhy lokalít majú byť známe už v budúcom roku, hoci sa experti zatiaľ nevysporiadali s tým, ako takýto odpad transportovať. Ide však o plán, ktorého finálne dokončenie uvidia generácie až v rokoch 2130 až 2170. Popritom je potrebné zabezpečiť taktiež dostatočnú komunikáciu pre ľudí v budúcnosti, ktorí nesmú takéto úložisko jadrového odpadu narušiť. Pred Nemeckom teda stojí obrovský problém, ktorý je potrebné riešiť. Krajina ale čoraz viac využíva energiu z obnoviteľných zdrojov.

Aktuálne dokáže získať až 47 % vyrobenej elektrickej energie z týchto zdrojov, no 13 % stále generujú jadrové elektrárne a až 30 % tepelné elektrárne, píše Telegraph. Myšlienka zbaviť sa jadrových elektrární je teda pozoruhodná, no vyriešiť problém s rádioaktívnym odpadom bude náročnejšie ako by si niektorí mysleli. V EÚ platí zákaz vyvážania takéhoto odpadu do zahraničia, a tak si musí každá krajina nájsť vlastné riešenie na „pochovanie“ vyhorených palivových tyčí.

Hlbinné úložisko jadrového odpadu má byť na Slovensku do roku 2065

Slovensko doteraz uskladňuje jadrový odpad z elektrární do Republikového úložiska pri jadrovej elektrárni Mochovce. Toto úložisko pritom taktiež nie je vhodné ako dlhodobé riešenie, a tak je potrebné vybudovať efektívnejšie úložisko vo väčšej hĺbke. Potencionálne lokality boli vybrané ešte pred mnohými rokmi.

Jedná sa o pohorie Tribeč, Veporské vrchy, Stolické vrchy, Cerovskú vrchovinu a Rimavskú kotlinu. Podľa správ agentúry SITA bude Slovensko na vytvorení hlbinného úložiska pre jadrový odpad spolupracovať s Českom. Takéto úložisko by malo byť u nás vybudované do roku 2065.