Po tom, čo sa v roku 1986 prehnal Nemeckom rádioaktívny mrak z Černobyľu a po havárii vo Fukušime, Nemci vo veľkom zahájili boj voči jadrovej energii. Nová štúdia však ukázala, že táto voľba nemusela byť práve najlepšia.

Nemci v posledných rokoch nemajú s jadrovou energiou práve najlepšie vzťahy. Ako informuje portál NEIMagazine, po novom roku došlo k pozastaveniu jednej z mála zvyšných jadrových elektrární v Nemecku, ktorú prevádzkovala energetická spoločnosť EnBW. Z prevádzky tak boli vyradené dva reaktory v jadrovom zariadení vo Philippsburgu.

Zobraziť celú galériu (2)
Jadrová elektráreň vo Philippsburgu. Zdroj: EnBW

Platnosť licencie na ich prevádzkovanie uplynula po 35 rokoch poskytovania energie bez obsahu uhlíka Nemcom žijúcim pozdĺž juhozápadnej hranice krajiny. Závod vo Philippsburgu bol v poslednom desaťročí v Nemecku už 11. jadrovým zariadením vyradeným z prevádzky. Zvyšných šesť jadrových elektrární v krajine bude vyradených z prevádzku do roku 2022.

Po jadrových katastrofách začalo Nemecko konať

Ako ďalej píše portál Wired, nemecké vzťahy s jadrovou energiou sa postupne zhoršovali po tom, čo sa v 80. rokoch prehnal krajinou rádioaktívny mrak z Černobyľu, ktorý dal nový život protinukleárnym politikám podporovaným stranou Zelených. Po katastrofe v japonskej elektrárni Fukušima tak nabrala nemecká protinukleárna loby závratnú rýchlosť.

Nemecká vláda urýchlene prijala právne predpisy na vyradenie jadrových reaktorov z krajiny, čím chcela zabrániť katastrofám ako vo Fukušime a aby zaistila bezpečnosť svojich občanov. Nová štúdia, ktorú minulý mesiac zverejnil Národný úrad pre ekonomický výskum, však naznačuje, že odmietnutie jadrovej energie bolo nielen drahé, ale Nemecko sa aj škaredo prepočítalo.

Vyradenie jadrových elektrárni malo za následok znepokojujúce zistenia

Na odhalenie skrytých nákladov odstránenia jadrových elektrárni v Nemecku používali ekonómovia strojové učenie na analýzu skupín údajov získaných v rokoch 2011 až 2017. Vedci z univerzít v Berkeley, Santa Barbare a Carnegie Mellon zistili, že jadrová energia bola väčšinou nahradená energiou z uhoľných elektrární.

To viedlo k uvoľneniu ďalších 36 miliónov ton oxidu-uhličitého ročne, čo predstavuje približne 5 % zvýšenie celkových emisií.

Viac znepokojivo však vyznelo odhalenie, že spaľovanie väčšieho množstva uhlia viedlo k lokálnemu zvýšeniu znečistenia časticami a kysličníkom siričitým. To malo pravdepodobne za následok ročné úmrtie ďalších 1100 ľudí na choroby spojené s dýchacími cestami alebo kardiovaskulárnym systémom.

Skryté náklady nie sú vôbec zanedbateľné

Vedci tiež vypočítali, že zvýšené emisie uhlíka a úmrtia spôsobené miestnym znečistením ovzdušia predstavovali sociálne náklady vo výške takmer 11 miliárd eur ročne. Štúdia tiež zistila, že týmto spôsobom trpia náklady na udržiavanie jadrových elektrární online ďalšími miliardami eur ročne.

Je tak nepravdepodobné, že tieto závery zvrátia antinukleárne smerovanie Nemecka, no sú varovaním pre ostatné krajiny, ktoré nad odstavením jadrovej energii vo veľkom merítku uvažujú. Každá vláda by tak mala zvážiť následky, ktoré táto voľba prináša, pokiaľ krajiny nie sú pripravené prejsť na čistú obnoviteľnú energiu.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda