V posledných rokoch sa v Európe čoraz viac diskutuje o budúcnosti jadrového odstrašovania. Najnovšie vyhlásenia budúceho nemeckého kancelára Friedricha Merza otvorili tému možného zdieľaného jadrového ochranného štítu medzi Nemeckom, Francúzskom a Spojeným kráľovstvom. Tento návrh však vyvoláva zložité strategické, technické a politické otázky, upozorňuje Interesting Engineering.

Európa nie je stratená

Francúzsko disponuje približne 300 jadrovými hlavicami, ktoré sú určené na vypustenie z balistických ponoriek triedy Le Triomphant alebo strategických bombardérov Rafale. Francúzskom vyvinuté strely ASMP-A majú dolet okolo 500 km a nesú schopné termonukleárnu nálož s variabilnou silou až do 300 kiloton TNT.

Spojené kráľovstvo, na druhej strane, prevádzkuje jadrový arzenál založený výlučne na balistických raketách Trident II D5, ktoré sú nesené ponorkami triedy Vanguard. Veľká časť britského jadrového programu je však technologicky a logisticky prepojená so Spojenými štátmi, čo znamená závislosť od amerického know-how a infraštruktúry.

Jednou z navrhovaných možností je rozmiestnenie francúzskych jadrových nosičov na území iných európskych krajín, ako je Nemecko alebo Poľsko. Tento scenár by znamenal, že strategické bombardéry schopné niesť jadrové zbrane by boli rozmiestnené bližšie k potenciálnym ohniskám konfliktu, čo by mohlo zvýšiť ich odstrašujúci účinok.

defense.gouv.fr

Množstvo komplikácií neubúda

Ďalšou alternatívou je nepretržité hliadkovanie jadrových bombardérov nad strategickými oblasťami Európy, podobne ako Spojené štáty realizovali svoju „leteckú pohotovosť“ v čase studenej vojny. Tento model by však vyžadoval vážne investície do logistiky a zabezpečenia leteckého tankovania.

Jedným z hlavných problémov je suverenita rozhodovania. Kto by mal posledné slovo pri rozhodnutí o nasadení jadrových zbraní? Francúzska jadrová doktrína doteraz definovala „vitálne záujmy“ len v kontexte ochrany vlastného územia. Ak by Francúzsko malo poskytnúť jadrový štít iným krajinám, muselo by prehodnotiť svoj strategický prístup. Navyše, aj Spojené kráľovstvo by muselo riešiť vzťah s USA, keďže jeho jadrová kapacita je do značnej miery viazaná na americké technologické systémy.

Ak by sa Európa rozhodla posilniť svoju nezávislú jadrovú obranu, mohlo by to viesť k vytvoreniu európskej jadrovej koalície. V praxi by to znamenalo hlbšiu spoluprácu v oblasti technológií, financovania a vojenského plánovania.

Čítajte viac z kategórie: Novinky