Budúci astronauti na Mesiaci môžu získavať potrebnú vodu z doteraz nečakaného zdroja, informuje Interesting Engineering.

Podľa vedcov z Coloradskej univerzity v Boulderi sa v starých lunárnych sopkách nachádza veľké množstvo vody vo forme ľadu, ktorý môže v niektorých prípadoch dosahovať hrúbku desiatok či stoviek metrov.

Ako sa tam dostal?

Tím vedcov dospel k takémuto záveru na základe podrobných počítačových simulácií, pomocou ktorých sa snažili replikovať podmienky na Mesiaci v minulosti, kedy na ňom, podľa aktuálnych modelov, vznikli zdroje vody.

Prastará vulkanická aktivita podľa nich na Mesiaci vychrlila obrovské množstvo vodnej pary, ktorá sa následne usadila na povrchu, najmä v kráteroch.

„Je možné, že 5 až 10 metrov pod povrchom sú veľké vrstvy ľadu. Momentálne je množstvo potenciálnych zdrojov,“ vysvetľuje Paul Hayne, spoluautor novej štúdie. Zároveň dodal, že pre potvrdenie je potrebné vŕtať do tejto hĺbky a zistiť tak, ako sa veci naozaj majú a či je reálne vodu v takejto forme vôbec efektívne ťažiť.

Stabilita lunárnej vody do hĺbky 1 m. Zdroj: Paige et al., Science, 330, 6003, pp. 479- (2010)

Očakávajú, že približne 41 % vody z vulkanickej aktivity dokázalo skondenzovať na povrchu Mesiaca.

Atmosféra sa totiž strácala po dobu asi 1 000 rokov, takže mal ľad dostatočne dlhú dobu na to, aby sa sformoval. Hayne zároveň tvrdí, že sa na Mesiaci môže nachádzať oveľa viac vody z rôznych zdrojov, ako si vedci doteraz mysleli.

Máme hmatateľné dôkazy

Veľké ľadové vrstvy sme síce zatiaľ na Mesiaci nenašli, avšak prítomnosť vody ako takej vedci potvrdili pomocou pozorovaní už dávnejšie a vďaka čínskej sonde Čchang-e 5 sa podarilo nájsť aj hmatateľné dôkazy priamo na Mesiaci. Táto voda však vznikla vďaka slnečnému žiareniu a nie vulkanickej aktivite.

Desaťtisíce sopiek

Vedci predpokladajú, že 2 až 4 miliardy rokov nazad došlo na Lune k erupcii desiatok tisícok sopiek naprieč celým lunárnym povrchom, pričom sa jedná o vulkanickú aktivitu, ktorá podľa Hayneho ľahko zatieni tú zemskú a celý Mesiac zaplavila lávovými riekami a jazerami, píše University of Colorado Boulder.

Takáto sieť sopiek podľa všetkého uvoľnila ohromné množstvo mračien oxidu uhoľnatého a vodnej pary, ktorá mohla na niekoľko stoviek rokov vytvoriť lunárnu atmosféru na báze vody.

Zatiaľ nie je možné priamym pozorovaním túto teóriu potvrdiť, avšak simulácie a počítačové modely sú často veľmi presné alebo aspoň blízke k reálnym výsledkom za predpokladu, že boli správne vstupné údaje.

SpaceX

Na získavanie vody na Mesiaci a dokonca aj na Marse má ľudstvo technológie už dnes, avšak jej čerpanie priamo z ľadu je oveľa efektívnejšie, než akákoľvek syntéza.

Prekopať sa do hĺbky niekoľkých metrov nemusí byť pre astronautov lunárneho programu Artemis problematické, keďže sa jedná o oveľa komplexnejší program, ako bolo Apollo. Lunárni kolonizátori dostanú rakety s extrémnou nosnosťou a špičkové náradie.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP