Vedci už dlhšiu dobu plánujú poslať sondu na hranice slnečnej sústavy, kde končí heliosféra a kde heliopauza označuje hranicu, na ktorej sa zráža solárny vietor s medzihviezdnym materiálom. Zatiaľ sa do tejto oblasti dostali len dve sondy, ktoré však na to neboli ani len určené a experti preto plánujú oveľa sofistikovanejšiu misiu, ktorá poletí špecifickou trajektóriou, upozorňuje Universe Today.

Musí byť čo najefektívnejšia

Nová štúdia počíta s mierne odlišnou trajektóriou, než ktorú pre takúto sondu navrhoval tím vedcov v roku 2021. Zanalyzovali šesť rôznych trajektórií a prišli na to, že zrejme najlepšou voľbou bude opustiť heliosféru zboku. Pôvodná štúdia pritom odporúčala trajektóriu 45 ° od chvostu heliosféry, vysvetľuje IFL Science.

Problematiku primeriavajú k meraniu domu, v ktorom sa nachádzame – najlepší spôsob zistenia jeho rozmerov a tvaru totiž nie je vyhotovenie fotografie z prednej časti, ale zboku. Pochopiteľne to závisí aj od tvaru domu, v tomto prípade tvaru heliosféry, ktorým si ale vedci nie sú istí a možností je viacero. Podľa všetkého ale nejde o guľu, ako naznačuje samotný názov. Miesto toho môže mať tvar kvapky alebo dokonca polmesiaca.

John Hopkins Applied Physics Laboratory

Novozvolená trajektória má poskytnúť najlepšie podmienky pre vedecký výskum heliosféry, ktorý bude hlavnou úlohou takejto sondy. Ak sa misia stane realitou, po dobu 50 rokov bude cestovať naprieč vzdialenosťou až 400 astronomických jednotiek (AU) – Voyager 1 je aj po takmer 50 rokoch vzdialený „len“ niečo cez 160 AU.

Na hviezdy si počkáme

Aj pri použití naozaj silnej rakety nebude sonda dostatočne rýchla na to, aby v dohľadnej budúcnosti dosiahla najbližšiu hviezdu. Už trvanie 50 rokov je extrémnou výzvou z hľadiska dizajnu a zároveň logistiky. Kým sondy Voyager už pomaly zomierajú, táto sonda bude musieť po 50 rokoch z väčšej časti naďalej fungovať, keďže ešte len vtedy začne prebiehať jej hlavná misia.

Zatiaľ nie je nič definitívne a to ani samotná trajektória. Na tej pôvodnej z roku 2021 sa totiž podieľalo až približne 1 000 vedcov, ktorí zároveň diskutovali o samotnom náklade, vybavení sondy či rakete, ktorá ju vynesie do vesmíru, dodáva v tlačovej správe University of Michigan.

Čítajte viac z kategórie: Novinky